🔒
❌

  Aktuality z diania v našom štáte

Jsou k dispozici nové články, stránku obnovíte kliknutím zde.

Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny z územia severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie (publikácia)

LIŠKA, Anton. Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny z územia severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, 2022. 239. ISBN 978-80-89175-92-6. V rokoch 2014 – 2018 si Slovenská republika i celý svet pripomenul 100. výročie prvého globálneho vojenského konfliktu, v súčasnej historiografii nazývaného ako prvá svetová vojna (do ukončenia druhej svetovej vojny označovaného ako Veľká vojna). Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, reflektujúc vyššie spomenuté výročie, zahrnul do plánu svojich hlavných úloh agendu, spočívajúcu vo vytypovaní a následnom vyhlásení objektov z uvedeného obdobia, ktoré disponujú pamiatkovou hodnotou, za kultúrne pamiatky. Na tejto úlohe aktívnym spôsobom participoval aj Krajský pamiatkový úrad Prešov, ktorý navrhol zapísať do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky viacero lokalít z územia severovýchodného Slovenska, na ktorých sa nachádzajú frontové a lazaretné vojnové cintoríny. Na základe tohto návrhu sa tieto pietne miesta od roku 2018 postupne stávajú národnými kultúrnymi pamiatkami. Samotný akt zapísania vojnových cintorínov do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky ešte nezaručuje, že tieto pietne miesta získajú patričnú pozornosť a ochranu v potrebnom rozsahu aj v praktickej rovine. Základným predpokladom k tomu, aby starostlivosť o tento druh pamiatok histórie bola na požadovanej odbornej úrovni, je dokonalé oboznámenie sa s procesom ich výstavby a konečnej architektonicko-sadovníckej úpravy, s archívnym materiálom, viažúcim sa k týmto pietnym miestam a základnými metodickými princípmi, ktoré je potrebné dodržiavať, aby bola zachovaná ich pamiatková hodnota. Keďže doteraz takéto systematizujúce odborné dielo na území Slovenskej republiky neexistovalo, Krajský pamiatkový úrad Prešov, vychádzajúc z výskumu a analýzy archívnych prameňov, dobovej a súdobej literatúry, dobových fotografií a pohľadníc a terénneho prieskumu, zostavil v roku 2022 publikáciu s názvom Lazaretné a frontové vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie, ktorej cieľom je jednak podrobné zmapovanie tohto typu vojnových cintorínov, a to tak z historického (predstavenie historických súvislosti a podmienok ich vzniku a následnej údržby) ako aj pamiatkového hľadiska (predstavenie cintorínov ako pamiatok histórie), jednak zadefinovanie základných metodických princípov (rámcových podmienok) ich obnovy, ktoré napomôžu prinavrátiť týmto pietnym miestam ich autentický (historický, dobový) vzhľad. Publikácia je vnútorné rozčlenená do štyroch kapitol. Prvá kapitola približuje proces zriaďovania, výstavby a architektonicko-sadovníckej úpravy frontových a lazaretných vojnových cintorínov počas trvania vojnového konfliktu  (1914 – 1918), t. j. podľa pravidiel stanovených rakúsko-uhorskými orgánmi. Okrem toho predstavuje organizačnú základňu a legislatívne normy, platné pre všeobecné i parciálne problémy, súvisiace s týmto procesom a podrobne popisuje spôsob výberu lokalít na zriaďovanie týchto pietnych miest, technologické postupy ich výstavby, použité materiály i sadovnícke princípy. Záver kapitoly je venovaný osobe Jozefa Lampinga a jeho prínosu pre riadenie, projektovanie a mapovanie výstavby frontových a lazaretných vojnových cintorínov na slovenskej strane Karpát. Druhá kapitola mapuje proces dostavby a konečnej architektonicko-sadovníckej úpravy frontových a lazaretných vojnových cintorínov v medzivojnovom období (1918 – 1939), t. j. podľa pravidiel stanovených československými orgánmi. Podobne ako prvá, aj druhá kapitola mapuje organizačnú základňu a legislatívne normy, platné pre všeobecné i parciálne problémy, súvisiace s týmto procesom a podrobne popisuje spôsob dostavby a konečnej úpravy týchto pietnych miest. Tretia kapitola je venovaná všeobecnej charakteristike frontových a lazaretných vojnových cintorínov z pohľadu pamiatkovej praxe. Podrobne mapuje dejiny pamiatkovej starostlivosti týchto pietnych miest na našom území, predstavuje základnú terminológiu priamo, resp. nepriamo súvisiacu s týmto typom pamiatok, definuje kritéria ich posudzovania v procese vyhlasovania za kultúrne pamiatky, popisuje administratívne náležitosti tohto procesu a oboznamuje so spôsobom ich evidencie v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Záver kapitoly je venovaný alternatívnej možnosti ich ochrany z pohľadu pamiatkového zákona – ako pamätihodností obcí. Posledná – štvrtá kapitola sa zaoberá metodikou obnovy frontových a lazaretných vojnových cintorínov. Popisuje a definuje základné pamiatkové princípy ich sadovníckej a krajinárskej úpravy, úpravy hrobových miest (polí), označovania vojnových hrobov, obnovy autentických prvkov drobnej sepulkrálnej architektúry, výstavby a obnovy oplotenia, vstupných brán a centrálnych pomníkov, osádzania informačných tabúľ a úpravy spevnených plôch v rámci pamiatkovo chránených areálov, vrátane ich bezprostredného okolia (prístupové cesty, chodníky, zeleň a pod.). Textovú časť publikácie dopĺňa bohatá obrazová a mapová príloha, pozostávajúca jednak z archívnych materiálov, dokumentujúcich proces výstavby, konečnej úpravy a údržby frontových a lazaretných cintorínov z územia severovýchodného Slovenska, jednak z projektov, plánov, náčrtov, skíc, historických i súdobých máp, fotografií a pohľadníc, zachytávajúcich lokality s výskytom týchto pietnych miest. V mnohých prípadoch pritom ide o unikátne a prvýkrát publikované obrazové pramene.   Publikácia je príspevkom k výskumu doposiaľ opomínanej a málo prebádanej téme vojenských dejín Slovenska a špecifickej skupiny pamiatok histórie – lazaretných a vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny. Jej primárnymi adresátmi sú pracovníci vedeckých inštitúcií a vysokých škôl, ktorí sa profesne zaoberajú výskumom vojenských dejín Slovenska, odborní zamestnanci Pamiatkového úradu SR a krajských pamiatkových úradov, ktorí sa venujú dokumentácii, monitoringu a pamiatkovej starostlivosti a ochrane tohto typu národných kultúrnych pamiatok a vecí pamiatkovej hodnoty, a tiež mestá a obce severovýchodného Slovenska, ktoré spravujú frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny, situované v ich katastroch. Publikácia však môže poslúžiť ako zdroj informácií aj pre širokú odbornú i laickú verejnosť, zaujímajúcu sa o regionálnu alebo vojenskú históriu, ďalej pre archeológov, venujúcich sa tejto téme, výskumníkov v oblasti pamiatkovej starostlivosti a ochrany, či ako študijný materiál pre potreby stredných alebo vysokých škôl humanitného i technického zamerania. Vzhľadom na rozsiahlosť skúmanej problematiky si publikácia nenárokuje pozíciu komplexného zhodnotenia všetkých faktorov vplývajúcich na vznik, vývoj, výstavbu a údržbu predmetného typu pamiatok histórie. V budúcnosti je potrebné danú tému ďalej rozvíjať a venovať sa podrobne predovšetkým jej parciálnym oblastiam (podrobný výskum jednotlivých lokalít – archívny, archeologický, dendrologický a pod.). Význam publikácie z hľadiska prínosu pre slovenskú historiografickú spisbu spočíva predovšetkým v tom, že ako prvá prináša ucelený pohľad na problematiku frontových a lazaretných vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny, zakladaných na lokalitách severovýchodného Slovenska, a tiež v tom, že ako prvá – na základe podrobnej historickej analýzy prameňov a terénneho výskumu – definuje jasné a ucelené pravidlá pre metodiku obnovy týchto pietnych miest. Publikácia vyšla s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR v celkovom náklade 500 ks. Pre záujemcov bude po jej oficiálnom uvedení do života, naplánovanom na 09. 02. 2023 o 16:30 hod. vo Vihorlatskej knižnici v Humennom, dostupná v dvoch verziách – digitálnej (na webovom sídle Pamiatkového úradu SR) a tlačenej (v sídle Pamiatkového úradu SR).

TK: Pomoc ambulantnému sektoru

Dnes, v stredu 25. januára 2022 o 17.00 h sa v press centre Úradu vlády SR v Bratislave uskutoční tlačová konferencia predsedu vlády SR Eduarda Hegera, ministra zdravotníctva SR Vladimíra Lengvarského a štátneho tajomníka ministerstva financií SR Ma...

Rokovanie vlády SR

V stredu 25. januára 2023 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutoční rokovanie vlády. Program je zverejnený na stránke https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1261 Vstup novinárov na Úrad vlády SR je cez bránu z Leškovej ulice....

Verejnosť si môže pozrieť, ako sú na tom najväčšie investičné projekty plánu obnovy

Bratislava 23. januára 2023 – Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) na Úrade vlády SR dnes zverejnila priebežný stav realizácie najväčších investičných projektov plánu obnovy. Na webovej stránke plánu obnovy tak pribudol ďalší semafor,...

Michalská veža obnovená

Obnova jednej z dominánt Bratislavy –  Michalskej veže, bola nedávno ukončená. Koncepcia obnovy bola určená na základe architektonicko-historických výskumov a reštaurátorských výskumov tak, aby celkový exteriérový vzhľad pamiatky výrazovo korešpondoval s obnoveným dominantným barokovým helmicovým zastrešením. Na fasády bola prinavrátená baroková bosáž na nárožiach a nad portálmi, ako aj vertikálne plastické lizénové prvky v hornej polygonálnej časti veže, všetko v homogénnej farebnosti v zmysle zistení z výskumov. Bol zreštaurovaný aj výrazný polychromovaný gotický erbový reliéf nad severným portálom prejazdu s erbom mesta Bratislava, uhorským erbom a erbom Jagelovcov, aj olovená baroková kartuš s nápisom nad južným portálom. Na juhozápadnom nároží, vo výške strechy susedného objektu, je analytickou metódou prezentovaný gotický náhrobný kameň, ktorý bol sekundárne použitý pri dostavbe veže v 16. storočí, a taktiež v interiéri prejazdu zostal prezentovaný pôvodný kamenný portál uzatváraný padacou mrežou. Veža bude pre verejnosť sprístupnená približne v polovici roka 2023. Na obnove spolupracovali:Mesto Bratislava – Múzeum mesta BratislavaPamarch s.r.o. Výskumy spracovali:PhDr. Zuzana Zvarová, Ing. Ľubor Suchý, PhD., Ing. arch. Karol Ďurian, Mgr. Ján Sikoriak a kol., akad. soch. Stanislav Kožela, Mgr. art. Ivan Herényi, Mgr. Petr Vácha, Obnova bola financovaná z fondu MK SR a Hl. m. SR Bratislavou

Vyhlásili sme ochranné pásmo Pamiatkovej rezervácie a národných kultúrnych pamiatok v Osturni

Dňa 8. decembra 2022 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Pamiatkového úradu SR o vyhlásení ochranného pásma Pamiatkovej rezervácie Osturňa a národných kultúrnych pamiatok v tejto obci. Pamiatkový úrad SR prerokoval vyhlásenie ochranného pásma so samosprávou obce Osturňa, ktorá s ním súhlasila. Uznesením vlády Slovenskej socialistickej republiky bola v roku 1979 vyhlásená Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Osturňa, ktorá v obci pozostáva z troch častí: dolný koniec – stred – horný koniec. Jednotlivé časti pamiatkovej rezervácie vymedzujú najzachovalejšie kompaktné zoskupenia ľudovej zrubovej historickej zástavby v intraviláne obce. Ochranné pásmo chráni ostatné časti zástavby obce s množstvom národných kultúrnych pamiatok, ktoré nepokrýva územie pamiatkovej rezervácie, a súčasne veľkú časť jej nezastavaného extravilánu, ktorý predstavuje prirodzené prírodné prostredie a jedinečne zachovanú kultúrnu krajinu s prvkami antropogénneho reliéfu. Osturňa predstavuje charakteristickú horalskú (pastiersko-roľnícku) obec s jedinečným spôsobom zástavby, ktorú ovplyvňovali prírodné podmienky Karpát a zamestnanie obyvateľstva pastierstvom, drevorubačstvom a poľnohospodárstvom. Obec vznikla v 16. storočí pozdĺž údolia Osturnianskeho potoka v dĺžke 9 km. Zástavba pozostáva prevažne len z jedného radu usadlostí, postavených nepravidelne reťazovite vedľa cesty, v závislosti od terénu na jej severnej alebo južnej strane. Typickú zástavbu obce predstavujú súbory zrubových obytných a hospodárskych objektov, pochádzajúcich prevažne z druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia, na ktoré neodmysliteľne nadväzujú úzke a dlhé zárubkové parcely. Zárubky predstavujú zachovaný pôvodný spôsob delenia pôdy (naprieč šírkou celého katastra obce) medzi jednotlivých osadníkov. Dodnes sú výnimočne zachovaným dokladom spôsobu hospodárenia na pridelenej pôde, ktorá nebola zasiahnutá neskoršou kolektivizáciou a sceľovaním. Zárubky sú dodnes extenzívne poľnohospodársky využívané a obhospodarované ako orná pôda, lúky, úhory, pasienky, lesy, so zachovanými terasami, medzami, poľnými cestami, úvozmi, aj drevinami (stromy a vyššie kry) vysádzanými na okrajoch zárubkov, vyznačujúcimi hranice jednotlivých majetkov. Reliéf okolitej krajiny je aj vďaka špecifickým prírodným danostiam rozmanitý a výrazne členitý striedaním miernych aj strmých svahov s chrbtami a úpätnými plošinami nadväzujúcimi na dná dolín a nivy prítokov Osturnianskeho potoka. Účelom vyhlásenia ochranného pásma je vytvorenie ďalšieho nástroja na zabezpečenie základnej ochrany pamiatkového územia (pamiatkovej rezervácie). Ochranné pásmo tvorí územné, priestorové, vizuálne zázemie a neoddeliteľnú súčasť vnímania pamiatkovej rezervácie; súčasti ochranného pásma tiež spolupôsobia na vnímaní krajinných, urbanistických, architektonických hodnôt pamiatkového územia a jeho panorámy. Na zabezpečenie ochrany a usmerneného rozvoja v ochrannom pásme sú v rozhodnutí vymedzené podmienky ochrany, ktorých cieľom je zachovávať štruktúry, znaky, prvky, formy historickej poľnohospodárskej krajiny a historický spôsob parcelácie – zárubkov. Nová zástavba je prípustná v intraviláne obce za špecifických podmienok. Spracoval: ONKPaPÚ – referát pamiatkových území, PÚ SR

Nález hrotu zo staršej kamennej doby

Osvetová a propagačná činnosť pamiatkarov o archeologickom dedičstve sa minulý rok odplatila doposiaľ najstarším ohláseným nálezom mimo výskumu v Trnavskom kraji za existencie Krajského pamiatkového úradu Trnava (od roku 2002). Nálezom je kamenný hrot z oštepu, ktorého vek slovenskí odborníci na paleolit určili na približne 40 000 až 50 000 rokov. Hrot má listovitý tvar, dĺžku 5,2 cm, šírku 2,7 cm a maximálnu hrúbku 1 cm. Je obojstranne plošne opracovaný. Vzhľadom na vek je zaujímavé, že hrot má slabú patinu, ale sú známe takto staré artefakty so slabou patinou. Artefakt je vyrobený štiepaním (tvarovaním / opracovaním kamenného úštepu otĺkačom) z pazúrika (sedimentárna hornina) pravdepodobne severského pôvodu. Kamenné hroty oštepov boli vsadené do drevenej palice a spoj mohol byť zosilnený prírodnou lepivou látkou a organickým vláknom. Oštep sa v tej dobe používal na lovenie zveri a ako zbraň. Nález našiel miestny občan pri prechádzke na poli neďaleko vodného toku pri obci v trnavskom okrese. V okolí miesta nálezu sa našli sídliskové archeologické nálezy z viacerých mladších období praveku a stredoveku, čo dokazuje, že táto poloha bola vhodným miestom na pobyt ľudí v rôznych dobách. Či lokalitu obýval ľud aj v paleolite, by zistil podrobnejší terénny výskum. Zatiaľ je hrot považovaný len za ojedinelý nález z paleolitu a môže súvisieť s lovom zveri premiestňujúcej sa k zdroju vody. Datovanie nálezu spadá čiastočne do stredného paleolitu (kultúry micoquien a moustérien) alebo staršieho úseku mladšieho paleolitu (kultúra szeletien). V strednom paleolite bolo naše územie osídlené neandertálcami (Homo neanderthalensis) a v staršom úseku mladšieho paleolitu okrem posledných neandertálcov už aj človekom rozumným (Homo sapiens), tzv. človekom dnešného typu. Z obdobia kultúr micoquien, moustérien a szeletien poznáme z Trnavského kraja a z blízkosti jeho hraníc náleziská napr. v Plaveckom Mikuláši, Boleráze, Hornej Krupej, Vlčkovciach, Banke, Moravanoch nad Váhom a Radošine. Časť z týchto nálezísk je situovaná v jaskyniach. Je možné, že po strate hrotu príslušníkom niektorej z vyššie uvedenej kultúry bol neskôr nájdený a opätovne využitý aj v mladšej kultúre. Nález bude po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze prevedený do múzea. Hrot nie je jediným pozoruhodným nálezom z paleolitu na území Trnavského kraja v nedávnej dobe. V rokoch 2020 a 2021 sa osídlenie z paleolitu zistilo počas záchranného archeologického výskumu na stavbe v Banke (Paleolitické nálezy v Banke pri Piešťanoch). KPÚ Trnava pripomína, že každý nálezca je podľa pamiatkového zákona povinný nález ponechať na mieste a najneskôr na druhý pracovný deň ho ohlásiť príslušnému krajskému pamiatkovému úradu. Ideálne je nález ohlásiť telefonicky ihneď priamo z miesta nálezu, čo už až na výnimky v dobe smartfónov a pokrytia mobilným signálom nemôže byť problém. K nálezom však dochádza aj v mimopracovnú dobu pamiatkarov alebo môže byť nález bezprostredne ohrozený, napr. v koryte vodného toku opätovným zatopením či krádežou, ak ide o frekventované miesto. Vtedy je prípustné okrem ohlásenia nálezu prostredníctvom elektronickej pošty jeho premiestnenie na bezpečné miesto, ale predtým je potrebné ho zdokumentovať na mieste nálezu fotografiami či videom a zaznamenať jeho súradnice. Na príklade nálezu hrotu je názorne vidieť, ako môže aj drobný artefakt obohatiť históriu obce, ale i celkové poznanie nášho archeologického dedičstva, avšak za predpokladu, že nález nálezca nezatají. Text: Matúš Sládok, KPÚ Trnava

Nad-časový poklad vo veži

188 rokov staré listiny, nájdené v časovej schránke vo veži štítnického rímskokatolíckeho kostola Počas obnovy strechy veže rímskokatolíckeho kostola sv. Júdu Tadeáša v Štítniku bola objavená v makovici pod kovovým krížom drevená časová schránka, ktorá ukrývala listiny z rokov 1834 a 1865. Koncom roka 2022 sa uskutočnila obnova strechy veže rímskokatolíckeho kostola svätého Júdu Tadeáša v Štítniku, ktorá bola realizovaná s pomocou štátneho príspevku z grantového systému Ministerstva kultúry SR „Obnovme si svoj dom“ podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok. Rímskokatolícky kostol v Štítniku je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá bola postavená v barokovom slohu v rokoch 1749 – 1753 ako jednoloďová stavba, s vežou, vstavanou do štítového priečelia severozápadnej vstupnej fasády. Nachádza sa na severozápadnej strane historického jadra Štítnika, ktoré je pamiatkovou zónou, a opticky uzatvára námestie. Veža je zastrešená štíhlou zvonovitou prilbou s lucernou, pôvodne bola pokrytá šindľom, ktorý už bol vo výrazne narušenom stave. V jej vrchole je kovová makovica s krížom. Po odstránení pôvodných šindľov bolo nevyhnuté makovicu s krížom z lucerny odobrať, aby počas obnovy nedošlo k ich poškodeniu. Vďaka tomu bola v makovici nájdená časová schránka v podobe drevenej škatule, pôvodne pravdepodobne prichytenej klincami o drevený trám, na ktorom spočíva kovová makovica. Klince medzičasom zhrdzaveli, ale schránka zostala nepoškodená na tráme. Nachádzali sa v nej tri dobové dokumenty, opatrené pečaťou štítnickej farnosti, vtlačenej do červeného pečatného vosku, a s podpisom štítnického katolíckeho farára. V prvom prípade to bol Ján Ružbacký (Joannes Ruzsbaczky), v druhom Andrej Šveda (Andreas Sveda). Latinská listina z 27. apríla 1834 je správou o rekonštrukcii veže kostola, ktorú realizoval spišský majster Ján Kamenický (Joannes Kameniczky) za vlády rakúskeho cisára Františka II. a uhorského kráľa (cisára regenta) Ferdinanda I., keď bol županom Gemersko-malohontskej stolice Jozef Almáši (Josephus Almásy), vicežupanom Karol Abafi (Carolus Abaffy), štítnickým richtárom Pavol Geruška (Paulus Geruska) a vicerichtárom Ján Kirini (Joannes Kirinyi). K listine je pripojená ďalšia s básňou v dobovej slovenčine (slovakizovanej češtine), ktorej autorom je samotný katolícky farár Ján Ružbacký. Z básne sa dozvedáme, že drevená šindľová strecha veže (dokončená v roku 1753) vyhorela v roku 1803 počas požiaru a obnovili ju až po vyše tridsiatich rokoch – v roku 1834. V ďalších veršoch farár prosí Boha o ochranu novej veže, aby ju mohli všetci veriaci v pokoji užívať a počuli zvuk z nej vyzváňajúcich zvonov čo najdlhšie. Čo predkowe naši kladli na tom mistew roku 1753 we swem písmeto ohen w roku 1803 skazil.Wčil mi našich časow okolostojičnostiPotomkom našim do ladički k znamostiOpisujíce w roku 1834 klademe.   (úryvok) Najmladšia listina v časovej schránke pochádza zo 14. mája 1865, kedy bola ukončená ďalšia výmena šindľov na veži. Udialo sa to za vlády Františka Jozefa I., keď bol županom Gemersko-malohontskej stolice Rudolf Kubíni (Rudolphus Kubinyi), vicežupanom Alexander Török, štítnickým richtárom Vavrinec Gedeon (Laurentius Gedeon) a vicerichtárom Ján Matutaj (Joannes Matutay). Pôvodná časová schránka bola po ukončení obnovy strechy veže nahradená novou, do ktorej aktuálny farár Mgr. Andrej Bisák umiestnil listinu so správou o rekonštrukcii strechy veže v roku 2022. Nájdené listiny a časová schránka sú aktuálne uložené v Archíve Biskupského úradu v Rožňave. Autor: Mgr. Lenka Bischof, KPÚ Košice – pracovisko Rožňava

Premiér: Zálohy sa nastavia pre malé firmy podľa zastropovaných cien energií

Bratislava 16. januára (TASR) - Dodávatelia nastavia zálohové platby pre malé firmy v regulácii podľa zastropovaných cien energií stanovených vládou. Limit ročnej spotreby komodity je 30 megawatthodín (MWh) pri elektrine a 100 MWh pri plyne. Štát uh...

Výberová komisia odporučila vláde kandidáta Juraja Beňu na predsedu PMÚ

Dnes sa na Úrade vlády SR uskutočnilo verejné vypočutie kandidátov na predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Prítomných kandidátov vypočúvala výberová komisia, jej predsedom bol vedúci Úradu vlády SR Július Jakab a ďalšími členmi zást...

Rokovanie vlády SR

V pondelok 16. januára 2023 o 10.00 hsa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutoční rokovanie vlády k energetike, program bude zverejnený na stránke www.rokovania.gov.sk.   Po skončení rokovania sa uskutoční tlačová konferencia.   Vstup novinárov na Ú...

Výstava „Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie“ v priestoroch KPÚ Prešov

KPÚ Prešov srdečne pozýva odbornú i širokú laickú verejnosť na výstavu „Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie“, ktorá bude sprístupnená v priestoroch KPÚ Prešov (Hlavná 115, 08001 Prešov) od 11.01 do 08.02.2023, a to v pondelok až štvrtok v čase od 08:00 – 11:00 a 13:00 – 16:00. Tešíme sa na Vašu účasť!

Rokovanie vlády SR

V stredu 11. januára 2023 o 10.00 hsa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutoční rokovanie vlády SR. Program bude zverejnený na www.rokovania.gov.sk.   Vstup novinárov na Úrad vlády SR je cez bránu z Leškovej ulice.

Výberová komisia odporučila vláde dvoch kandidátov na člena Rady ÚVO

V pondelok 9. januára 2023 sa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutočnilo verejné vypočutie kandidátov na člena Rady Úradu pre verejné obstarávanie. Predsedom výberovej komisie bol vedúci Úradu vlády SR Július Jakab, ďalšími členmi boli zástupcovia Inic...

Pomôže náhodný nález v stredoslovenských horách archeológom pochopiť posmrtné predstavy pravekých horalov? 

Na archeologické nálezy  môžeme naraziť úplne kdekoľvek, najmä v krajine po miléniá intenzívne využívanej ľuďmi ako je tá  naša. Tradične sa archeologické náleziská spájajú s úrodnými nížinami, prípadne nejakým opevneným bodom na vrchu blízkeho kopca. Už sme písali o nálezoch v riekach, ale ani vysoké hory neboli pre pravekého, či stredovekého človeku také cudzie, vzdialené a strašidelné ako by si dnešný človek pod vplyvom Dobšinského rozprávok mohol myslieť. V jesenné pondelkové ráno zazvonil na KPÚ v Banskej Bystrici telefón. Mužský hlas naliehavo oznámil, že s manželkou cez víkend objavili v horách niečo zvláštne a podľa nich ide o archeológiu. Mohlo by ísť o bronzovú sponu. Úradní archeológovia si  s volajúcim dohodli stretnutie na parkovisku na kraji mesta. Ďalej sú už len hory. Kúsok nad miestom stretnutia sa týči praveké hradisko z doby železnej, pod ním v svahu je jaskyňa, kam sa uchyľovali so svojimi stádami eneolitickí pastieri. Vedľajšia jaskyňa zase bola svedkom krvavých ľudožrútskych rituálov germánskych kmeňov obdobia sťahovania národov.  Kúsok poniže fungoval zase stredoveký lom na vápenec. Archeológovia cestou na stretnutie hádali, s ktorou z lokalít by mohol nález súvisieť. Na parkovisku ich už čakal muž so psom. Z kufra svojho auta vybral krabičku, v ktorej bol nález. Na prvý pohľad išlo o bronzovú sponu. Spona mala jednoduchý elegantný dizajn, z ktorého už dýchal nastupujúci módny trend ranej keltskej kultúry, ktorej klasická fáza sa vďaka svojej umeleckej kvalite stala inšpiráciou pre vizuál elfov v známej trilógii Pán prsteňov v spracovaní Petera Jacksona. V archeologickej terminológii to bola spona typu Certosa, ktorá sa datuje do obdobia začiatku doby laténskej (stupeň  LtA). Ďalšia vec, ktorá bola na spone zaujímavá bola jej nadrozmerná veľkosť pre dané obdobie. Slúžila buď na spínanie ťažkého kusu odevu, alebo sa jej nositeľ chcel ukázať svoju prestíž. Ľudská ješitnosť je stará ako ľudstvo samé. Keď si archeológovia prezreli sponu vybral muž ešte jeden predmet. Údajne bol pri spone, ale nezdal sa mu príliš starý ani zaujímavý. Opak bol pravdou. Bola to železná sekera s tuľajkou. Najstarší typ železných sekier. Tvarovo vychádzala zo sekier, aké sa odlievali ešte v dobe bronzovej z bronzu. Časovo nález sedel so sponou. Archeológovia boli zvedaví odkiaľ artefakty pochádzajú. Muž ich vyzval, aby nasadli do auta, že ich zavedie na miesto nálezu. Sám sadol do auta a zamieril smerom do hôr. Obe autá zastali na začiatku lesnej zvážnice. Ďalej už pôjdu pešky. Lesná cesta ich viedla po vrstevnici. Po chvíli vyšli z lesa na pasienky. Otvoril sa im výhľad na kotlinu s krajským mestom na jej severnom okraji. Muž ukázal na miesto na okraji lúky. Tu sa nachádzalo miesto nálezu. Muž tu s manželkou zbieral bedle, keď zbadali niečo neprirodzene zelené trčať zo zeme. Celý okraj lúky tu bol rozhrabaný od diviakov alebo jazveca, možno i medveďa. Na dne jamiek boli ešte zvyšky osích hniezd a mravenísk. Neskoré ročné obdobie, kedy sa zelená pastva i bobule s prírode míňajú, prinútilo zvieratá uchýliť sa k inému zdroju potravy. Miesto nebolo doteraz evidované ako nálezisko. Označený priestor si archeológovia nafotili a zamerali GPSkom. Mali však obavy, či manželia nenašli predmety pomocou detektoru kovov. To je u nás nelegálne a okrem toho, že by stratili nárok na nálezné v hodnote plnej historickej hodnoty artefaktu, mohli by mať aj problém so zákonom. Cestou k autu  archeológovia kládli mužovi rôzne otázky, aby sa uistili, či hovorí pravdu. Jeho príbeh však sedel. Keď sa pri autách s mužom rozišli, archeológovia rozmýšľali nad tým, či boli na skutočnom mieste nálezu. V údolí poniže sa pred pár rokmi našla osada púchovskej kultúry, aj na hradisku na vedľajšom kopci sídlili jej nositelia. Čo ak to nie je skutočné miesto nálezu. Žiaľ manželia našli nález cez víkend a preto sa priamo z miesta nálezu nevedeli dovolať na krajský pamiatkový úrad. Preto sa rozhodli nález vyzdvihnúť a nahlásiť v pondelok. Nebol to úplne ideálny postup. Cez víkend by zrejme nepochodili ani ohlásením prostredníctvom obce. Možno keby zavolali políciu. Našťastie muž tvrdil, že majú fotografie nálezu, keď bol ešte v zemi. To by bol veľmi cenný doklad nielen o tom, že nálezy boli skutočne na označenom mieste, ale aj o tom ako boli uložené. Na druhý deň sa archeológovia vrátili na miesto s výstrojom. Okolie nálezu prešli detektorom kovov, či sa tu nenachádzajú ďalšie kovové nálezy. Žiaľ nepodarilo sa už nájsť žiadne. Detektor síce viackrát signalizoval kovový predmet, ale všetko boli len postrácané súčiastky zo strojov a náradie lesných robotníkov. Bola to dobrá správa. Keďže všetky predmety boli v pôvodnom mieste straty bez narušeného pôdneho krytu. Muž vravel pravdu s detektorom nehľadali.  Následne archeológovia vytýčili malú sondu okolo miesta nálezu. Cieľom bolo zistiť súvislosti, v akých sa nachádzali predmety, ako aj či sa tu nenachádzajú ďalšie nálezy. V sonde sa však nepodarilo zistiť veľa. Nálezy sa nachádzali vo vrstve eróznych naplavenín. Nebola tu žiadna sídlisková jama ani ľudské ostatky, ktoré by naznačovali sídlisko alebo pohrebisko. Okrajom sondy prechádzala zasypaná stará vymytá koľaj cesty. Archeológovia situáciu v sonde zadokumentovali a zasypali. Hlodali v nich myšlienky. Prečo tu boli tie predmety? Čo znamenajú. Čo sa tu v dávnej minulosti udialo?  Na prvý pohľad sa zdalo, že nálezy by mohli byť v koľaji starej cesty. No bez znalosti presnej polohy nálezov to nebolo isté. Kým neprišli fotografie z času nálezu archeológovia vytvorili 3D model vykopanej sondy. Z neho vytvorili fotogram, ktorý zgeoreferencovali a preložili georeferencovanou kolmou fotografiou miesta nálezu z dňa prvej obhliadky a netrpezlivo čakali na e-mail s fotografiami z dňa nálezu. Tie čoskoro dorazili. Zavládlo napätie. Čo povedia? Boli nálezy naozaj na tom mieste, ktoré ukázal muž? Bude možné z amatérskych fotografií rekonštruovať nálezovú situáciu? Po otvorení e-mailu sa ukázali dve veci. Nálezy boli odfotené aj čiastočne v zemi. Okolie nálezov súhlasilo s okolím označeného miesta. Miesto nálezu bolo skutočné. Žiaľ fotografia nebola urobená kolmo na terén, nemala mierku. Presnosť pri spracovaní náložky z tejto fotografie nebude z ďaleka ideálna. Aby sa dala rekonštruovať poloha nálezov v preskúmanej sonde je však nutné mať, čo najlepšie podklady.  Upraviť fotografiu do mierky sa aspoň podarilo porovnaním s fotografiou spony nafotenej s mierkou. Následne bola fotografia zreferencovaná na základe spoločných znakov s fotografiou z prvej obhliadky. Tak sa podarilo vytvoriť najpravdepodobnejšiu prvotnú polohu nálezov voči sonde.  Nálezy neboli uložené v koľaji cesty. Nachádzali sa vedľa v zosunutej pôde. Boli tam však zakopané? Alebo sa sem dostali pri zosuve pôdy pri nejakej veľkej búrke? A ak, odkiaľ potom? Archeológovia prezreli aj LiDAR teda laserový sken reliéfu okolitého terénu. Ale nič nenaznačovalo, že by sa tu nachádzala stopa po zarovnanom teréne ako pozostatok nejakého pravekého zrubu, ktorý by ukazoval trebárs na praveký salaš. Skladba nálezov by mohla poukazovať na pastiera doby železnej, ktorý pásol svoje stáda na holi. Horské pastierstvo je jav, ktorý je najneskôr od staršej doby železnej doložený vo väčšine európskych pohorí. Sekerku ako univerzálny nástroj a zbraň, nosili pravekí pastieri  zrejme rovnako bežne ako ich neskorší nástupcovia valašku. Veľká spona mohla spínať akúsi predchodkyňu šuby, či kabanice. Prečo sa však tieto dva predmety našli mimo salaša, hradiska či osady? Keby ich niekto stratil neboli by tak blízko pri sebe. Podobne ani pri zosuve pôdy by zrejme neskončili jediné dva nálezy v celom okolí tak tesne vedľa seba. Bola by to veľká náhoda. Poukazuje to skôr na zámerné uloženie. Boli tieto predmety dostatočne cenné v danej dobe na to, aby si ich niekto uložil ako poklad? Alebo je to všetko inak a predmety uložili blízky nebohému na miesto jeho skonu, či posledného odpočinku? Doba laténska v horskej oblasti je z tohto pohľadu veľmi záhadná pretože zatiaľ nie sú  žiadne doklady o tom, ako boli ľudia pochovávaní. Čo sa s nimi stalo po smrti? Nemáme žiadne hroby. Je možné, že telá uložili na miesta, kde sa o ne postarala divá zver, alebo rozptýlili ich popol. Kdesi v mieste tohto posledného obradu uložili predmety, ktoré v živote najviac potrebovali? Archeológovia na to zatiaľ neprišli. Nové vedecké metódy však prinášajú možnosti aj v tomto ohľade. Rôzne chemické alebo DNA analýzy by pri vhodných podmienkach mohli povedať viac. Pôda uložená v tuľajke sekery bola opatrne, aby sa nekontaminovala, vybratá. Zotletý zvyšok poriska sa v nej žiaľ nenašiel. Ak by aj sa zachoval zrejme by jeho rádiouhlíkové datovanie neprinieslo bližšie dáta. Obdobie staršej a mladšej doby železnej sa nedá presnejšie touto metódou rozlíšiť. Ak by bol však uhlík dostatočne veľký na určenie dreviny, mohol by niečo povedať o tom z akého prírodného prostredia pochádzala pravdepodobne sekera. Zaujímavé by bolo ak by drevo poriska sekery pochádzalo zo stromu rastúceho typicky v inom krajinnom type z akého pochádza nález.  Bola by to ďalší kúsok do skladačky obrazu mobility pravekého obyvateľstva hôr. Archeológovia napriek tomu vzorku odložili. Ak bola sekera položená pri mŕtvom tele je tu síce malá, ale teoretická šanca, že sa v budúcnosti podarí získať z pôdnej vzorky DNA. Ich kolegovia na západe už s touto metódou majú prvé skúsenosti. Text: Martin Miňo, KPÚ Banská Bystrica

Poklad jednookého farára z Obišoviec …

Knižná novinka Príbeh pokladu jednookého farára sa započal na jar v roku 2020. Vtedy došlo počas archeologického výskumu, vedeného spoločnosťou Triglav Archeologická spoločnosť s. r. o. v malej východoslovenskej dedinke Obišovce (okr. Košice – okolie) v priestoroch rímsko-katolíckeho kostola, k objaveniu základov zaniknutého renesančného kostola a odkrytiu výnimočného nálezu, pozostávajúceho z 550 mincí a tzv. banských znakov. Keďže Krajský pamiatkový úrad Košice bol aktívnym účastníkom celého procesu od začiatku, priniesol medzi prvými aj prvé správy o objave KPÚ Košice – Nález unikátneho pokladu a základov renesančného kostola sv.Martina v Obišovciach. Tento poklad sa napokon podarilo historikovi Marekovi Budajovi a archeológovi Petrovi Šimčíkovi tohto roku aj úspešne spracovať do výnimočnej knižnej podoby. A práve dňa 2. decembra 2022 v Kostole Ružencovej Panny Márie v Obišovciach bola slávnostne do života uvedená autorská kniha s názvom „Poklad jednookého farára z Obišoviec“ (vyd. SNM – Historické múzeum, Triglav Archeologická spoločnosť s. r. o., Bratislava – Košice 2022). V daný deň sa tak poklad symbolicky akoby vrátil na miesto svojho nálezu. Súčasťou bola aj krátka prezentácia nálezových okolností pokladu, a aj nálezu základov zaniknutého renesančného kostola. Krajský pamiatkový úrad Košice spolu s gratuláciami a s poďakovaním všetkým zúčastneným chce napomôcť aj pri propagácii unikátneho nálezu prostredníctvom zaujímavej odborno-populárnej knihy – čerstvej novinky. Čo všetko v sebe skrýva, a prečo práve jednooký farár, i všetky ďalšie pozoruhodné súvislosti, či ďalšie praktické informácie sa už dozviete aj na: www.tkkbs.sk Autor: Mgr. Peter Šimčík (redakcia: Mgr. Juraj Gembický, KPÚ Košice)

Výročné ceny časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2022

Redakcia časopisu Pamiatky a múzeá, revue pre kultúrne dedičstvo Vás žiada o návrhy na nominácie na výročné ceny časopisu za rok 2022, ktoré budú udelené za najpozoruhodnejšie diela v oblasti poznávania, ochrany a popularizácie kultúrneho dedičstva vo vybraných kategóriách: objav / nález / akvizíciaexpozícia / výstavapublikácia / periodická tlačobnova / adaptáciareštaurovaniepodujatieaudiovízia / multimédiá Nominačný návrh sa vzťahuje na diela prezentované, publikované, ukončené alebo realizované v priebehu kalendárneho roka 2022. Vaše návrhy do 32. ročníka výročných cien posielajte elektronicky vyplnením formulára zverejneného na webovej stránke Slovenského národného múzea na adrese: https://www.snm.sk/?vyrocnecenypam najneskôr do 17. apríla 2023. V prípade nejasností, podnetov a otázok kontaktujte redakciu na adrese vyrocneceny@snm.sk, resp. na tel. č. + 421 2 20 491 232. Výročné ceny časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2022 budú publikované v čísle 3/2023. Tešíme sa na Vaše návrhy.

TK: Dostávame justíciu do formy - spúšťame investície na rekonštrukciu súdov

Zajtra, v stredu 21. decembra 2022 o 10.00 h sa v press centre Úradu vlády SR v Bratislave uskutoční tlačová konferencia na tému Dostávame justíciu do formy - spúšťame investície na rekonštrukciu súdov. Na TK sa zúčastní predseda vlády SR Eduard H...

Reforma justície napreduje

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky úspešne napreduje v prípravách na spustenie justičnej reformy, tzv. novej súdnej mapy. Dnešným dňom spúšťame rozsiahle investície do budov súdov, ktoré sú súčasťou napĺňania kľúčovej reformy plánu obn...

Slávnostné odovzdávanie certifikátov UNESCO

V pondelok 19. decembra 2022 sa v divadle Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Bratislave-Rusovciach pod záštitou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky uskutočnil galavečer spojený s vyhlásením nových prvkov zapísaných do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného dedičstva Slovenska a zároveň sa uskutočnilo slávnostné odovzdanie certifikátov pre prvky a lokality zo Slovenska, ktoré sa stali súčasťou prestížnych zoznamov UNESCO. Medzi ocenenými nechýbali zástupcovia lokality „Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť)“, ktorá bola zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO v roku 2021 a ktorej nomináciu za slovenskú stranu koordinoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dunajský Limes je medzinárodnou lokalitou spájajúcou pamiatky rímskeho hraničného systému na rieke Dunaj od bavorského Bad Göggingu, cez Rakúsko, až po Ižu na Slovensku a jej súčasťami na našom území sú Rímsky vojenský tábor (kastel) Gerulata v Bratislave-Rusovciach a Rímsky vojenský tábor (kastel) v Iži. Certifikáty o zápise do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO prevzali zástupcovia inštitúcií spravujúcich slovenské pamiatky Dunajského Limesu – Zuzana Palicová, riaditeľka Múzea mesta Bratislavy a Jozef Csütörtöky, riaditeľ Podunajského múzea v Komárne, spoločne s nimi starosta Mestskej časti Bratislava-Rusovce Radovan Jenčík a starosta Obce Iža István Domin. Slávnostné odovzdávanie certifikátov bolo zároveň príležitosťou poďakovať a oceniť úsilie širšieho odborného tímu, ktorý stál nielen pri úspešnej nominácii, ale naďalej spolupracuje pri ochrane, zveľaďovaní a propagácii pamiatok Dunajského Limesu na Slovensku. Okrem už spomenutých organizácií k nemu patria najmä Múzeum Antická Gerulata v Rusovciach, Archeologický ústav SAV v Nitre, Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy, Nitriansky samosprávny kraj, Slovenská komisia pre UNESCO, Slovenská technická univerzita, Krajský pamiatkový úrad Bratislava a Krajský pamiatkový úrad Nitra. Ako vo svojom príhovore pripomenul J. Csütörtöky, línia Hraníc Rímskej ríše zapísaná v UNESCO dnes začína Antoninovým valom na Britských ostrovoch a končí práve v Iži na Slovensku. Toto prepojenie je potrebné vnímať nielen ako mimoriadnu príležitosť na rozvoj medzinárodnej odbornej spolupráce či kultúrneho turizmu, ale najmä ako záväzok udržiavať naše pamiatky v stave zodpovedajúcom európskym štandardom 21. storočia a dokázať ich prezentovať spôsobom prístupným čo najširšiemu spektru návštevníkov.

Storočné sucho prispelo k objavu v koryte rieky Hron

Zvolenská brána patrí medzi miesta s najväčšou koncentráciou opevnení na našom území (https://sketchfab.com). Dôvodom, prečo vo väčšine epoch bol tento priestor strážený, je dôležitosť miesta z hľadiska dopravy. Brána je priesmykom v pásme vulkanických pohorí, zároveň sa tu od nepamäti nachádzali miesta, kde sa dala prekonať rieka Hron. Okrem toho, že brána je priesmykom v pásme vulkanických pohorí, zároveň sa tu od nepamäti nachádzali miesta, kde sa dala prekonať rieka Hron. Okrem fortifikačných stavieb chrániacich tento priestor tu ľudia zakladali aj osady. Ich obyvatelia zrejme profitovali aj z pohybu po cestách, ktoré privádzali obchodníkov a pútnikov k brodom na Hrone. Úsek Hrona, od jeho sútoku so Slatinou nad horným ústím Zvolenskej brány až po hranicu zvolenského okresu kúsok pod spodným ústím brány, je zachovaný s minimálnymi umelými zásahmi do koryta rieky. Do okolia rieky v tomto úseku sa však čím ďalej, tím viac približujú rôzne stavebné zámery či už zamerané na turizmus, ale iné investičné zámery. Z tohto dôvodu je dobré dôkladne poznať prírodné činitele, ktoré mali vplyv na prehistorické a historické osídlenie v krajine. Je to výborné východisko pre predvídanie lokalít s veľkou pravdepodobnosťou osídlenia v minulosti. A teda miest, kde pri potenciálnom stavebnom zámere bude nutné realizovať predstihový archeologický výskum. Tohtoročné rekordné sucho malo okrem mnohých negatív aj jedno pozitívum. Počas suchého obdobia je možné sa jednoduchšie pohybovať v koryte rieky a pozorovať jej zákonitosti, čo bolo využité tento rok práve v úseku Zvolenskej brány. Z člna bol vizuálne preskúmaný úsek od sútoku rieky po priestor zaplavený malou vodnou elektrárňou v Hronskej Dúbrave. Počas prieskumu bolo zameraných na skúmanom úseku zhruba dvanásť potenciálnych miest vhodných na brodenie rieky. Je zaujímavé, že na mnohé z nich priamo nadväzujú už dnes známe archeologické náleziská minimálne na jednej strane rieky, niekde dokonca na oboch stranách. V jednom z takýchto miest bol zmeraný priečny hĺbkový profil. Na základe merania bolo zistené, že pri nízkom stave rieky väčšinu tohto brodu pokrývala len 10cm vrstva vody v prúdnici, v najhlbšom mieste nebolo viac ako 20cm vody. Takéto miesto bolo iste vyhľadávané dávnymi pútnikmi ako vhodné na prechod riekou. V porovnaní s miestom pod súčasným mostom pod Ostrou Lúkou, kde aj v suchom období bolo v prúdnici nameraných 80cm vody. Zaujímavé je však, že práve v tomto mieste bol zistený zatiaľ najzaujímavejší nález. Z dna rieky tu trčí 11 radov drevených kolov. Nálezová situácia bola zdokumentovaná formou 3D fotogrametrie, aby nebolo štúdium situácie závislé len od stavu vodnej hladiny, ale bolo niektoré otázky možné riešiť aj v digitálnom prostredí za pomoci 3D modelu a rozšírenej reality. Ten pre potreby KPÚ spracoval Peter Ďurica. Jednotlivé koly predstavujú zvyšky troch vývojových etáp zaniknutého dreveného mosta. Dokážeme ich rozlíšiť už na prvý pohľad podľa použitého materiálu a spôsobu opracovania. Jedna etapa používala dubovú guľatinu o priemere 30cm, druhá dubové hranoly o priemere 20cm a tretia jedľovú guľatinu o priemere 30cm. Z jednotlivých konštrukcií bolo odobratých 5 vzoriek na datovanie metódou dendrochronológie. Táto metóda pracuje na základe pozorovania sledov hrúbok jednotlivých letokruhov, ktorá sa mení v závislosti od toho aká klíma prevládala v daný rok.  Tie sa porovnávajú s databázou  a hľadá sa zhoda s obdobím, kde nasledovali po sebe roky s rovnakými výkyvmi počasia ako na našej vzorke. Keď je na vzorke starého dreva zachovaný dostatočný počet letokruhov dá sa zaradiť do obdobia s presnosťou na jeden rok. Mojmír Choma, ktorý datovanie vyhodnocoval zaradil dve z troch stavebných etáp do obdobia prvej Československej republiky. Toto zistenie korešponduje so všetkými známymi historickými mapovými prameňmi, podľa ktorých pred 20. storočím na tomto úseku Hrona  nestál most. Všetky tri vojenské mapovania zobrazujú prievoz pár sto metrov proti prúdu v blízkosti Ostrolúckeho majera. Druhé vojenské mapovanie naznačuje využívanie dokumentovaného brodu v 19. storočí. Písomné pramene spomínajú brod pod Ostrou Lúkou v roku 1415 tiež sa spomína ostrolúcke mýto. S vyberaním mýta na brode cez Hron zrejme súvisí aj stredoveký hrad Peťuša. V týchto súvislostiach je datovanie najstaršej stavebnej etapy dreveného mosta veľmi zaujímavé. Jeden dubový kôl bol vyrobený z dreva vyrúbaného po roku 1450 a jeden z dreva vyrúbaného po roku 1483. Čo znamená, že konštrukcia mohla byť postavená niekedy v závere 15. storočia. Takéto datovanie by znamenalo, že ide o jeden z najstarších fyzicky doložených mostov v rieke Hron. Pričom najstarší most na hornom a strednom toku rieky sa mal nachádzať na severnom predmestí Zvolena je zatiaľ doložený len písomnými prameňmi v roku 1254. Jeho zvyšky sa dajú predpokladať pod nánosmi na dne hrádze. Počas výskumu spoločnosti Midland Adventure bol dendrochronologicky do 14. storočia datovaný jeden pilier mosta medzi stredovekými dedinami Dubovou a Zámostím dnes časťami obce Nemecká v okrese Brezno. V Slovenskej Ľupči je most písomnými doložený až v roku 1540 na mieste staršieho brodu preukázateľne používaného od mladšej doby železnej (Nález sekery v koryte Hrona). Relikt dreveného mosta v Ostrej Lúke je zatiaľ jediná známa konštrukcia dreveného mosta v okrese Zvolen, potom čo bola začiatkom milénia podobná konštrukcia, žiaľ bez výskumu, zničená pri výstavbe nového mosta v Sliači. Zaujímavý je však aj dejinný kontext. Práve do obdobia, kedy most vzniká, datujú archeológovia z Katedry archeológie UKF v Nitre opustenie hradu na Peťuši, ktorý strážil „veterný brod“. Bolo vybudovanie mosta na Hrone v mieste mimo dohľadu z hradu dôvodom, prečo hrad stratil význam a nahradil ho Ostrolúcky majer na Gunde? Otázkou je aj kedy a prečo most zanikol a nebol obnovený až do 20. storočia. Boli dôvodom osmanské nájazdy? História dokladá, že Ostrolúcky majer bol vypálený Turkami. V nasledujúcom období máme viacero dokladov o snahách obmedziť možnosti nečakaných výpadov Osmanov aj tým, že boli znepriechodnené cesty z juhu. Stal sa aj ostrolúcky most obeťou protitureckých bojov? To je jedna z otázok, ktorú by mal zodpovedať ďalší výskum. Text: Martin Miňo, KPÚ Banská Bystrica

Oznámenie o verejnom vypočutí kandidátov na predsedu PMÚ

V stredu 21. decembra 2022 o 9.00 h sa v Zrkadlovej sále Úradu vlády SR v Bratislave uskutoční verejné vypočutie kandidátov na predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Otázky bude uchádzačom klásť odborná hodnotiaca komisia, zapojiť sa ...

Cena Pamiatkového úradu Slovenskej republiky – výzva na zasielanie nominácií

Dovoľujeme si Vás informovať, že nominačné návrhy na laureátov Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej za rok 2023 je možné zasielať prostredníctvom online formulára  do 19. februára 2023. Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej je symbolickým uznaním dlhoročného úsilia jednotlivcov pôsobiacich v oblasti ochrany pamiatkového fondu a prezentácie jeho hodnôt širšej verejnosti. Slávnostné odovzdávanie ocenení sa uskutoční v rámci podujatia organizovaného Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatok a historických sídiel. O presnom termíne a mieste konania podujatia bude verejnosť včas informovaná. Viac informácií o cene Pamiatkového úradu SR Kontakt: Mgr. Petronela Križanová, PhD., petronela.krizanova@pamiatky.gov.sk

Zmena sídla KPÚ Banská Bystrica – pracovisko Lučenec

Informujeme verejnosť, že od 1. januára 2023 mení pracovisko Lučenec svoje sídlo a sťahuje sa z Námestia republiky na novú adresu. Od nového roka nás nájdete na Partizánskej ulici č.17, budova Agroinštitútu, 3.poschodie. Nová korešpondenčná adresa: Krajský pamiatkový úrad Banská Bystricapracovisko LučenecPartizánska ulica č. 17984 01 Lučenec

Rokovanie vlády SR

Zajtra, vo štvrtok 15. decembra 2022 o 11.00 h sa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutoční rokovanie vlády. Program bude zverejnený tu: https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1257 Vstup novinárov je cez bránu z Leškovej ulice. Tlačový a info...

Premiér: Slovensko sa v pláne obnovy vyšvihlo v čerpaní financií na čelo EÚ

Bratislava 8. decembra (TASR) – Po dlhých rokoch, keď malo Slovensko problémy s čerpaním financií z Európskej únie, prišla historická zmena a krajina sa vyšvihla pri využívaní peňazí z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska medzi najlepšie štáty EÚ. Na ...

Obnova historickej budovy SNG, tzv. Vodných kasární, je ukončená

Obnova kultúrnej pamiatky – tzv. Vodných kasární, ktorá je súčasťou komplexu budov Slovenskej národnej galérie bola ukončená a pamiatka môže začať opäť slúžiť ako reprezentatívny výstavný a verejný kultúrny priestor. V spolupráci s architektmi projektu bola zvolená taká metodika obnovy pamiatky, v rámci ktorej dostali priestor na prezentáciu nielen historická baroková vrstva, ale aj novšie zásahy architekta Vladimíra Dedečka, a rovnako tiež vstupy architektov v rámci aktuálnej obnovy. Na kultúrnej pamiatke, ako prirodzenej, hmotnej súčasti expozície SNG, je tu teda prezentovaných niekoľko kultúrno-historických vrstiev – napr. zreštaurovaná baroková výzdoba stredného rizalitu a fasád orientovaných do nádvoria, barokové klenby a arkády v interiéri, barokové murivo, v spojení s neskoršími zásahmi architekta Dedečka reprezentovanými napr.  rebierkovými železobetónovými stropmi, ktoré sú vzájomne prepojené do jedného celku jasne čitateľnou súčasnou vrstvou – to všetko v súlade s aktuálnou funkčnou náplňou pamiatky, jej revidovaným urbanistickým  konceptom ale aj reprezentatívnou polohou SNG, ako kultúrnej inštitúcie a s ohľadom na stav a rozsah pôvodných prvkov zachovaných v čase zahájenia obnovy. Prvý zámer na obnovu a dostavbu SNG bol na KPÚ BA schválený v roku 2005, pričom ako podklad pre realizáciu obnovy objektu Vodných kasární boli následne spracované prípravné dokumentácie: architektonicko-historický výskum a návrh na reštaurovanie dvorových fasád objektu Vodných kasární. Krajský pamiatkový úrad Bratislava

Správa z konferencie “Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe”

V parížskom Saint-Germain-en-Laye prebehla počas 20. – 21. októbra 2022 medzinárodná konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe. Konala sa pri príležitosti udelenia Európskej ceny za archeológiu Josepha Décheletteho Sasji van der Vaart-Verschoof, ktorú získala už v roku 2018 za svoju dizertačnú prácu a bola to vôbec prvá konferencia k tomuto oceneniu, ktorú Národné archeologické múzeum (Musée d’Archéologie Nationale) organizovalo. Konferencia sa mala pôvodne uskutočniť už v novembri 2020, no kvôli pandémii covidu-19 ju presunuli na jar 2021. Ale nepriaznivá situácia nedovolila uskutočniť ju ani vtedy. Organizačný tím, ktorý tvorili Laurent Olivier (Musée d’Archéologie Nationale), Robert Schumann (Hamburg University) a Sasja van der Vaart-Verschoof (Leiden University), sa však nedal odradiť a napokon sa túto jeseň predsa len podarilo konferenciu úspešne uskutočniť. Konala sa v Národnom archeologickom múzeu – v zámku Saint-Germain-en-Laye. Táto nádherná budova má bohatú históriu už od čias Ľudovíta VI. Tučného v 12. storočí, kedy sa na niekoľko storočí stala kráľovským sídlom a rodiskom viacerých panovníkov. Podpísalo sa tu tiež viacero kráľovských ediktov a zmlúv až po tú z roku 1919, ktorá oficiálne ukončila vojnu medzi štátmi Dohody a Rakúskom a spečatila osud Rakúsko-Uhorska. Budova získala svoju súčasnú podobu v 2. polovici 19. storočia, keď ju z iniciatívy Napoleona III. obnovil architekt Eugène Millet, aby sa od roku 1862 stala sídlom Múzea národných starožitností (Musée des Antiquités Nationales). To sa v roku 2005 stalo Národným archeologickým múzeom. Konferencia Elite Mobility & Funerary Practises in Early Iron Age Europe nadviazala na výsledky medzinárodného workshopu Connected Elites and Regions in the Early Hallstatt Period (Ha C) – Perspectives from the Lowlands to the Circumalpine Region, ktorý usporiadali Sasja van der Vaart-Verschoof a Robert Schumann v holandskom Leidene ešte v roku 2015. Konferencia si vzala za cieľ prehĺbiť poznatky získané z tohto workshopu, a preto na nej rozšírili oblasť sledovaného záujmu nielen geograficky, ale aj z časového hľadiska. Pozvaní boli odborníci venujúci sa neskorej dobe bronzovej, dobe halštatskej i včasnej dobe laténskej zo západnej a strednej Európy (z Belgicka, Holandska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie, Írska, Česka a Slovenska) a z USA. Počas dvoch dní odznelo 17 príspevkov v troch tematických okruhoch. Po každom príspevku nasledovala bohatá a plodná diskusia, ktorá pokračovala aj neskôr v kuloároch. Konferenciu zahájil riaditeľ Národného archeologického múzea príhovorom, v ktorom okrem iného predstavil laureátku Ceny J. Décheletteho Sasju van der Vaart-Verschoof. Tá následne inšpiratívnou prednáškou odštartovala prvý tematický okruh venujúci sa pôvodu a vývoju hrobov elít. Na príklade azda najznámejšieho hrobu z doby halštatskej v Holandsku – hrobu kniežaťa z Oss – ukázala, ako možno aj pri už takmer 90 rokov známom a opakovane skúmanom materiáli – vďaka jeho revízii, podrobnému štúdiu všetkých predmetov hrobovej prílohy, dokonca aj zdanlivo nič nevypovedajúcich fragmentov zabudnutých v depozitári – získať dôležité dáta, ktoré nielenže dokážu vo veľkej miere doplniť naše doterajšie poznatky o tejto téme, ale ich dokonca výrazne zmeniť. Viaceré zaujímavé príspevky odzneli aj v druhom tematickom okruhu zameranom na identitu elít, ich status a prestíž. Za zmienku určite stojí autorské trio Carola Metzner-Nebelsick – Robert Schumann – Rupert Gebhard s príspevkom o výnimočnom komorovom hrobe dospelého muža pochovaného s bohato zdobeným jarmom a vozom z doby halštatskej, ktorý objavili v dolnobavorskej dedine Otzing. Nález vybrali en bloc a ďalej skúmali v laboratórnych podmienkach, vďaka čomu mohol byť podrobne preskúmaný. To umožnilo nielen zrekonštruovať pôvodný stav hrobovej komory, ale aj lepšie pochopiť staršiu dobu železnú v južnom Bavorsku i mimo neho. Celý druhý deň prednášok bol venovaný tretiemu tematickému okruhu, a to rozšíreniu hrobov elít: sieťam a mobilite. Tu odznel príspevok Eriky Makarovej z Pamiatkového úradu SR, ktorá sa venovala hromadným nálezom z doby halštatskej z územia dnešného Slovenska. Bez povšimnutia nezostali ani významné centrá západohalštatskej a včasnolaténskej kultúry v kontexte pohrebov elít, nadregionálnych kontaktov a mobility, a to “soľná metropola” Dürrnberg a región okolo hradiska Heuneburg. Viacero príspevkov tiež poukázalo, aká dôležitá je pri štúdiu pravekej spoločnosti medziodborová spolupráca, ktorá je v západnej Európe už bežnou súčasťou výskumu. Počas konferencie dostali jej účastníci možnosť nahliadnuť aj do častí múzea, ktoré sú bežnej verejnosti neprístupné. Vďaka tomu mohli vidieť napríklad originálne zbierky paleolitického umenia či postup pri revízii archeologickej zbierky spojenej s presunutím depozitára do iných priestorov, vrátane reinventarizácie všetkých archeologických nálezov, ich očistenia a zdokumentovania. Na záver treba skonštatovať, že táto medzinárodná konferencia bola nielen vynikajúco zorganizovaná, za čo patrí vďaka celému organizačnému tímu, ale aj nesmierne vedecky prínosná. Príspevky z nej budú uverejnené v zborníku, ktorý organizátori plánujú vydať ako samostatnú publikáciu. Text a foto: Erika Makarová, PÚ SR

Rokovanie vlády SR

Zajtra, v stredu 14. decembra 2022 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutoční rokovanie vlády. Program: https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1256 Vstup novinárov je cez bránu z Leškovej ulice.    Tlačový a informačný odbor    Úra...

Krátke ohliadnutie sa za vedeckou konferenciou a vernisážou výstavy „Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie“

V predposledný novembrový deň aktuálneho kalendárneho roku sa v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave na Klariskej ul. č. 5 uskutočnilo podujatie, venované vojnovým cintorínom z prvej svetovej vojny. Išlo o vedeckú konferenciu a vernisáž výstavy s názvom „Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie“, ktoré boli výstupmi rovnomenného projektu, realizovaného Pamiatkovým úradom SR a Krajským pamiatkovým úradom Prešov, ktorý finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR. Prvú časť podujatia – vedeckú konferenciu – otvorili svojimi príhovormi generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR Ing. arch. Pavol Ižvolt, PhD. a riaditeľ Vojenského historického ústavu Bratislava plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD., ktorí okrem privítania vzácnych hostí z domácich i zahraničných inštitúcií (Ministerstvo vnitra ČR, Národní památkový ústav, Generálny štáb OS SR, Ministerstvo kultúry SR, Vojenský historický ústav Bratislava, Univerzitná knižnica v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Trnavská univerzita v Trnave, Židovská organizácia B’nai B’rith,Klub vojenskej histórie Beskydy, Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, Petržalský okrášľovací spolok) a účastníkov podujatia (prítomných fyzicky ale aj online) poukázali jednak na dôležitosť skúmania problematiky prvej svetovej vojny a jej dôsledkov, ale takisto aj na nevyhnutnosť starostlivosti o pietne miesta, ktoré na našom území v dôsledku tohto ničivého vojenského konfliktu vznikli. Ako prvá prednášajúca na konferencii vystúpila emeritná generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR, PhDr. Katarína Kosová, ktorá vo svojom príspevku ponúkla poslucháčom osobný retrospektívny pohľad na problematiku prvej svetovej vojny, a to tak z pohľadu profesijného ako aj súkromného vnímania daného fenoménu. Pamiatkar Krajského pamiatkového úradu Prešov, Dr. Anton Liška, predstavil účastníkom konferencie metodické princípy, ktoré je pri obnovách vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny potrebné uplatňovať, aby tieto miesta nadobudli svoj autentický (pôvodný, historický) výraz. Ako vyplynulo z jeho prednášky, dôraz je potrebné klásť na dva hlavné aspekty – výskum (archívny, terénny a pamiatkový – archeologický a/alebo reštaurátorský) a používanie dobových materiálov a technologických postupov. Emeritná riaditeľka Krajského pamiatkového úradu Prešov, Ing. Eva Semanová, priblížila skúmanú problematiku z pohľadu historickej zelene. Predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy, Mgr. Martin Drobňák, sa s účastníkmi konferencie podelil so svojimi osobnými skúsenosťami týkajúcimi sa výskumu, obnovy, starostlivosti a propagácie vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny z územia severovýchodného Slovenska, ktoré on sám, ako aj členovia občianskeho združenia, ktorého je predsedom, v priebehu 18 rokov existencie nadobudli. Podpredseda Klubu vojenskej histórie Beskydy, PhDr. Radoslav Turik, vo svojej prednáške predstavil na príklade lazaretného vojnového cintorína v meste Humenné spôsoby a metódy, ktorými je možné identifikovať mená obetí pochovaných na týchto pietnych miestach. Konferenčnú časť podujatia uzavrel svojim výstupom emeritný generálny riaditeľ Pamiatkového ústavu, Ing. arch. Ivan Gojdič, ktorý účastníkom konferencie pútavým spôsobom, obohateným o viacero osobných spomienok, priblížil prostredníctvom bohatého fotografického materiálu vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na „poľskej strane“ Karpát, projektované významným slovenským architektom prvej polovice 20. stor. Dušanom Jurkovičom. Po ukončení prednáškového bloku, ktorý bol zakončený diskusiou, bola slávnostne otvorená výstava „Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie“, na ktorej tvorbe sa okrem autora Dr. Antona Lišku podieľali aj odborní zamestnanci Pamiatkového úradu SR (Ing. Peter Brunčák, Ing. arch. Lenka Setteyová) a členovia Klubu vojenskej histórie Beskydy (Mgr. Martin Drobňák, PhDr. Radoslav Turik). Odbornú garanciu nad výstavou prevzali doc. ThDr. Peter Borza, PhD., Ing. arch. Ivan Gojdič, Ing. Denisa Halajová, PhD. a Mgr. Zuzana Zaťková, PhD. Výstava pútavým spôsobom – prostredníctvom štyroch dobových artefaktov (kríž, náhrobník, náhrobné evidenčné tabuľky) a 28 banerov s množstvom vizuálnych prameňov (pôdorysy, plány, skice, fotografie a pod.) doplnených o sprievodné texty podáva ucelený historický a pamiatkarský pohľad na vojnové cintoríny z Veľkej vojny. Výstava je obsahovo rozdelená do štyroch častí. Prvá časť sa venuje spôsobu zriaďovania a výstavby týchto pietnych miest v čase prvej svetovej vojny, druhá približuje ich konečnú úpravu v medzivojnovom období, tretia si všíma ich aktuálny stavebno-technický stav a prezentáciu a štvrtá časť prezentuje artefakty, ktoré sa podarilo z vojnových cintorínov zachrániť a boli darované Krajskému pamiatkovému úradu Prešov do úschovy. Väčšina z prezentovaných dobových a súdobých fotografií a mapových podkladov, pochádzajúcich zo slovenských a zahraničných archívov a zbierok súkromných zberateľov, doteraz neboli nikde publikované. Podujatie uzavrel raut, počas ktorého súčasťou bola aj plodná debata a výmena osobných skúsenosti a poznatky, viažucich sa ku prezentovaným témam. Výstava „Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska – pamiatky histórie“ je odbornej i širokej laickej verejnosti prístupná v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave na Klariskej ul. č. 5 až do 5. januára 2023, a to každý pracovný deň v čase od 10:00 do 18:00 hod. Po tomto termíne bude prevezená na východné Slovensko, kde bude v priebehu nasledujúceho kalendárneho roka predstavená obyvateľom miest a obcí tých okresov, v ktorých sa tieto pietne miesta nachádzajú.  Text: Anton LiškaFoto: Ján Šipöcz

Rokovanie vlády SR

Zajtra, v stredu 7. decembra 2022 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutoční rokovanie vlády. Program: https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1254 Vstup novinárov je cez bránu z Leškovej ulice. Tlačový a informačný odbor Úrad vlády SR

Premiér: Štáty EÚ chcú so západným Balkánom budovať vzťahy a rozvíjať investície

Bratislava/Tirana 6. decembra (TASR) - Členské krajiny EÚ chcú budovať vzťahy s krajinami západného Balkánu a rozvíjať v tomto regióne investície. Povedal to v utorok v Tirane premiér SR Eduard Heger (OĽANO), informuje spravodajca TASR. Premiér...

Zvony z Michalskej veže sú opäť na svojom mieste

Do lucerny Michalskej veže v Bratislave boli po jej obnove navrátené dva hodinové zvony. Oba pôvodné zvony boli odliate zo zliatiny, ktorá obsahovala rôzne kovy, aj prímes striebra. Väčší pôvodný zvon je umiestnený na južnej strane lucerny a zhotovil ho Balthasar Herold v r. 1679 v Bratislave. Jeho priemer je cca 100 cm, výška cca 71 cm, hrúbka venca 7,2 cm a váha cca 610 kg. Hlavný tón zvonu je as1. Horný okraj zvonu zdobí ornament a nápisová páska: „ANNO 1679 GOSS MICH BALTHASAR HEROLD IN  PRESBVRG“. Na južnom boku je vyobrazený archanjel Michael, ako kopiou s krížom zabíja diabla. Na severnej strane je zvon zdobený nápisom:  „GEORGIVS SOMOGY IVDEX LIBERAE AC REGIAE CIVITATIS POSONIENSIS ANTONIO CAGNIANA PRO TEMPORE CONSVLI.“ Nápis dopĺňa vavrínový veniec so znakom Bratislavy. Hlava zvona je dubová. Zvon bol pred obnovou bez srdca a kladivo hodín na východe sa nepoužívalo. Druhý hodinový zvon (cimbál) bol menší a keďže bol výrazne poškodený (deravý), do veže sa vrátila jeho kópia, odlievaná v Žarnovici, ktorá bude aj funkčná  – kladivo bude poháňané strojčekom z hodín. Pôvodný zvon zostane v interiéri Michalskej veže, ako  súčasť expozície Mestského múzea. Tento zvon zhotovil v roku 1589 Hans Dinkelmair vo Viedni. Priemer zvona je cca 86 cm, výška cca 1 cm, hrúbka venca 5 cm a hmotnosť cca 280 kg. Pri hornom okraji je nápis: „IN.GOTES.NAMBEN.PIN.ICH.GEFLOSCHEN.HAN—–LMAIR.IN.WIEN.HAT.MICH.GOSEN.“ Na severovýchodnej strane je umiestnený dekoratívny vavrínový veniec so znakom Bratislavy. Nad dolným okrajom prebieha nápisová páska: „1589.MATHE.AN.DRITEN.DAS.IST.MEIN.GELIEBTER.SON.AN.DEN.ICH.EIN.WOL.GEFALLEN—–DEN.SOLLT.IER.HEREN.“ Zvon nemá oko na zavesenie srdca, pretože bol určený výhradne len na odbíjanie hodín.

Výzva na predloženie nominácií na udelenie Značky Európske dedičstvo

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ako národný koordinátor pre Značku Európske dedičstvo (European Heritage Label) vyhlasuje výzvu na predkladanie nominácií do národného kola výberu na Značku Európske dedičstvo pre lokality, ktoré zohrávali významnú úlohu v histórii a kultúre Európy a/alebo v európskej integrácii. Značka Európske dedičstvo môže byť udelená objektom a lokalitám, ktoré preukážu, že majú symbolickú hodnotu pre Európu;zohrali významnú úlohu v dejinách Európy a/alebo pri formovaní Európskej únie;pomáhajú európskym občanom získať poznatky o spoločnom kultúrnom dedičstve, európskych dejinách, budovaní EÚ, demokratických hodnotách a ľudských právach;podporujú vytváranie siete európskych lokalít a odborníkov s cieľom zdieľať skúsenosti a osvedčené postupy; a zároveň predložia projekt šíriaci povedomie o európskom význame lokality;             plán zaisťujúci dlhodobú adekvátnu správu lokality. Značka má za úlohu propagovať európsky rozmer vybraných lokalít a pričiniť sa o ich sprístupnenie čo najširšej verejnosti prostredníctvom kvalitných informačných, vzdelávacích a kultúrnych aktivít. Výzva je určená správcom a majiteľom pamiatok, prírodných lokalít, archeologických, industriálnych alebo mestských lokalít, oblastí kultúrnej krajiny, pamätných miest, predmetov kultúrnej hodnoty a fenoménov nehmotného dedičstva viazaného na určité miesto. Ako postupovať? V prípade záujmu o udelenie Značky Európske dedičstvo je vhodné dôkladne sa oboznámiť s Usmerneniami pre kandidátske lokality (na stiahnutie nižšie) a požiadavkami, ktoré musí lokalita spĺňať pre úspešné získanie Značky. Následne je potrebné vyplniť príslušný nominačný formulár (nižšie) a do termínu uzávierky formulár v digitálnej forme zaslať Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky na adresu podatelna@pamiatky.gov.sk. Do kedy je možné predložiť nomináciu? Uzávierka výzvy je dňa 3. februára 2023. Ako prebieha výber? Od roku 2015 môže každý členský štát raz za dva roky vybrať najviac dve lokality a k 1. marcu ich predložiť Európskej komisii do finálneho výberu na udelenie Značky Európske dedičstvo. Európska komisia prijíma definitívne rozhodnutie o udelení Značky na základe odborného odporúčania panelu 13 nezávislých expertov, ktorých menuje Európsky parlament, Rada Európskej únie, Európska komisia a Výbor regiónov. Značka sa udeľuje vždy len jednej lokalite z daného štátu. Kam smerovať ďalšie otázky? Národný kontaktný bod pre Značku Európske dedičstvo:Anna TuhárskaPamiatkový úrad Slovenskej republikyCesta na Červený most 6, 814 06 Bratislavaanna.tuharska@pamiatky.gov.sk Materiály na stiahnutie: Usmernenia pre lokality uchádzajúce sa o Značku Európske dedičstvo (PDF, 592 kB) Nominačný formulár: Formulár pre samostatnú národnú lokalitu Formulár pre tematickú (sériovú) lokalitu Formulár pre nadnárodnú lokalitu

Predseda vlády E. Heger na samite EÚ – západný Balkán

V utorok 6. decembra 2022 predseda vlády SR Eduard Heger odcestuje na zahraničnú pracovnú cestu do Albánska, kde sa zúčastní na samite Európskej únie a západného Balkánu.  Pôjde o prvý samit predstaviteľov Únie a západného Balkánu, ktorý sa usk...

Predseda vlády SR sa zúčastní na slávnostnom odhalení Hrobu neznámeho vojaka

Dnes, v pondelok 5. decembra o 16.00 h na Rázusovom nábreží v Bratislave sa predseda vlády SR Eduard Heger zúčastní na slávnostnom odhalení Hrobu neznámeho vojaka. Počas podujatia vystúpi premiér s príhovorom. Tlačový a informačný odbor Úradu...

Vláda schválila stabilizačné príspevky pre zdravotníkov vo výške 5000 eur

Bratislava 5. decembra (TASR) - Vláda v pondelok schválila stabilizačné príspevky pre zdravotníkov vo výške 5000 eur. Opatrenie si má celkovo vyžiadať 200 miliónov eur. Zdravotníci sa musia zaviazať, že zostanú v nemocnici či záchranke pracovať tri ...

Kameň, čo stavitelia zavrhli…

Obnova tzv. župného hraničného kameňa a náučný chodník po starej ceste cez Dargovský priesmyk Ukážkový (priam vzorový) príklad spolupráce štátnych a verejných inštitúcií, orgánov samosprávy, odborníkov, neziskového sektora a miestnych obyvateľov na obnove, prezentácii a propagácii spoločného kultúrneho dedičstva. Na základe historického a archeologického nedeštruktívneho výskumu sa reštaurovaním a formou náučných tabúľ širokej verejnosti prezentuje hodnotný pozostatok historickej kultúrnej krajiny. Projekt sa realizoval v jarných a letných mesiacoch tohto roku pod záštitou obce Dargov, na ktorého katastrálnom území sa predmetná prícestná pamiatka a trasa náučného chodníka k nej nachádzajú. Finančne jeho realizáciu podporil Košický samosprávny kraj a Rotary klub Trebišov. Reštaurátorské a umeleckoremeselné práce realizovala renomovaná dielňa Martina Kutného z Bardejova (Mgr. art Viktor Kutný a MA Jakub Kachút). Odborné podklady a dohľad poskytol Krajský pamiatkový úrad Košice (Mgr. Martin Pristáš a kol.). Grafiku, tlač a koordináciu prác zabezpečil  Ing. Peter Sklenčár, PhD., MBA. Tzv. župný hraničný kameň patrí do kategórie drobnej architektúry a dlhodobo chátral. Je situovaný na okraji štátnej cesty cez Dargovský priesmyk presne tam, kde cesta križuje historickú hranicu Zemplínskej a Abovskej župy. Funkciu hraničného kameňa mohol plniť najskôr od polovice 19. storočia, kedy bola vybudovaná prvá verzia súčasnej štátnej cesty. Prvýkrát ho registrujeme zaznačený na katastrálnom mapovaní v r. 1868/69. Slohovo je však zaraditeľný  skôr do obdobia baroka, čo môže nahrávať mestnej ústnej tradícii, že ide pôvodne o starší pamätník morovej alebo cholerovej epidémie, ktorého pôvodné umiestnenie zatiaľ nepoznáme. Jedinečný je aj svojou formou. Je vysoký až 4 metre, situovaný na štvorcovom podklade s celkovým pôdorysom cca 1,6 x 1,6 m a tvorený tromi stupňami, oddelenými profilovanými rímsami. Podstavec a stredná časť sú vyskladané z kamenných platní o hrúbke cca 15 cm, ktoré sú spájané kovovými skobami a tvoria plášť. Vnútro pamiatky je tvorené zmesou kamennej drviny a piesku. Našli sa stopy po nápisových tabuliach, ale ich pôvodné texty nepoznáme. Boli teda neskôr nahradené jednoduchými kruhovými tabuľami s nápismi: ABOV a ZEMPLÍN. Bežné župné hraničné kamene mali spravidla tvar jednoduchej kamennej pätky, prípadne stély, takže skutočne ide o ojedinelú pamiatku. Táto pamiatka nie je zapísaná v ÚZPF, avšak obec Dargov si ju plánuje zapísať ako miestnu pamätihodnosť, čo je pre jej základnú ochranu a údržbu postačujúce. Náučný chodník ku obnovenému župnému kameňu z väčšej časti vedie po východnej trase historickej nespevnenej cesty cez lesné prostredie Dargovského priesmyku. Už od doby kamennej táto trasa spájala najstaršie ľudské sídliská v strednej časti Východoslovenskej nížiny so sídliskami v povodí rieky Torysa a Hornád. Od stredoveku zasa slúžila na komunikáciu slobodného kráľovského mesta Košice s centrami východného Uhorska. Fungovala až do polovice 19. storočia, kedy ju nahradila nová cesta, vybudovaná v úplne inej trase, po ktorej sa jazdí aj v súčasnosti. Chodník ku kameňu dnes dopĺňa 8 infotabúľ, ktoré návštevníkovi prezentujú históriu samotnej cesty, okolia, bojov počas II. svetovej vojny, ale tiež faunu, flóru a geológiu Slánskeho pohoria. V lesnom prostredí sa dobre dochovali systémy tzv. úvozov, čiže hlbokých zárezov do svahu terénu, ktoré po stáročia vyrývali kolesá vozov, kopytá ťažných zvierat a podrážky kupcov, pútnikov alebo vojakov, prechádzajúcich cez horské pásmo. Tvoria hodnotnú stopu zanikajúcej kultúrnej historickej krajiny, ktorú je nutné chrániť pre budúce generácie. To všetko tvorí pre návštevníka jedinečnú pridanú hodnotu a pozýva okolojazdiacich urobiť si zaujímavú prestávku počas cesty. Text: Mgr. Martin Pristáš, KPÚ Košice Odkazy k téme: www.teraz.sk/najnovsie/obnoveny-zupny-kamen-spaja-s-obcou/669786-clanok.html www.academia.edu/91838956 dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22145976/zahadny-kamen-z-hranice-abova-a-zemplina-chce-obec-dargov-obnovit.html www.tvkosice.sk/video/6358c8164477b92da07c54cf

Tlačová konferencia o cenách energií pre domácnosti

Zajtra, vo štvrtok 1. decembra 2022 o 8.30 h sa v press centre Úradu vlády SR v Bratislave uskutoční tlačová konferencia predsedu vlády SR Eduarda Hegera, podpredsedníčky vlády a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veroni...

Vláda:Domácnostiam sa cena elektriny nezmení, cena plynu a tepla vzrastie o 15 %

Bratislava 1. decembra (TASR) – Domácnostiam by sa v budúcom roku mala cena plynu zvýšiť o 15 %, cena elektriny sa nezmení. O 15 % vzrastie aj cena tepla. Na štvrtkovej tlačovej konferencii po rokovaní vlády o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽ...
❌