🔒
❌

  Najnovšie zmeny zákonov v našom štáte

Datum Zmena zakona
21. 12. 2022 23:00 Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2023 (Vládny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025)
21. 12. 2022 23:00 Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA, Petra LIBU, Richarda NEMCA a Jána SZŐLLŐSA na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
21. 12. 2022 23:00 Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
21. 12. 2022 23:00 Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov
21. 12. 2022 23:00 Vládny návrh zákona o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov
zobraziť všetky zmeny zákonov

  Aktuality z diania v našom štáte

Jsou k dispozici nové články, stránku obnovíte kliknutím zde.

Dialóg expertov k téme energetické a živinové zhodnotenie bio-odpadu

Na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR prebiehal Dialóg expertov k téme energetické a živinové zhodnotenie bioodpadu. ...

Záujemcovia a záujemkyne o vedenie SND sa môžu hlásiť do verejného vypočutia už iba do 5. decembra

Ministerstvo kultúry SR hľadá prostredníctvom procesu verejného vypočutia nového generálneho riaditeľa alebo novú generálnu riaditeľku Slovenského národného divadla. Uzávierka podávania prihlášok je v pondelok 5. decembra 2022. Predpokladaný termín nástupu nového generálneho riaditeľa alebo novej generálnej riaditeľky je február 2022. Dočasne poverený vedením Slovenského národného divadla je Mgr. Jozef Švolík. Cieľom MK SR ako zriaďovateľa je zabezpečiť autorskú slobodu pre tvorbu a činnosť organizácie a zvýšiť jej transparentnosť, nezávislosť a efektívnosť fungovania na dosahovanie najlepších výsledkov pre potreby občanov v 21. storočí. Slovenské národné divadlo a jeho smerovanie do budúcna Slovenské národné divadlo (SND) je profesionálna, reprezentatívna národná kultúrna ustanovizeň, ktorá rozvíja divadelnú kultúru na Slovensku a prezentuje ju aj v zahraničí. Umelecké aktivity vykonáva v súlade so zákonom č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle v znení neskorších predpisov. MK SR chce ako zriaďovateľ dosiahnuť, aby SND bolo otvorenou inštitúciou pre umelcov zo Slovenska aj zo zahraničia. SND má byť inštitúciou, ktorá reaguje na aktuálne dianie a trendy v divadelnej kultúre a vytvára dramaturgiu tak, aby jej ponuka bola inovatívna a rozmanitá formou i obsahom s dôrazom na proaktívne identifikovanie a vyhodnocovanie potrieb ako aj spätnej väzby od návštevníkov relevantnými metódami. Od nového vedenia SND sa okrem iného očakáva maximálne flexibilný a jasne komunikovaný prístup ku tvorbe riešení vyplývajúcich z možných obmedzení (ako napríklad energetická kríza, pandémia, inflácia a pod.), aktívna participácia na rozvoji divadelnej politiky, realizácia udržateľného modelu financovania jednotlivých umeleckých zložiek, efektívne využívanie vlastného umeleckého personálu v súlade s ansámblovým princípom ako aj zabezpečenie riadiaceho divadelného tímu umeleckých zložiek pre chod a rozvoj hlavných činností s jasnou víziou orientovanou na súčasného diváka. Proces verejného vypočutia Procesom verejného vypočutia sa overujú predpoklady, schopnosti a odborné znalosti uchádzačov a uchádzačiek, ktoré sú potrebné na výkon funkcie štatutárneho orgánu. Všetky informácie o procese verejného vypočutia ako aj požiadavky na pracovnú pozíciu nájdu záujemcovia a záujemkyne v Oznámení o procese verejného vypočutia a v zverejnenej smernici (Smernica MK SR č. 9/2021) o procese verejného vypočutia. Dokumenty sú dostupné na webovom sídle Ministerstva kultúry SR – Výberové konania. The post Záujemcovia a záujemkyne o vedenie SND sa môžu hlásiť do verejného vypočutia už iba do 5. decembra appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Slovenská národná galéria po 21 rokoch (po)otvára nový galerijný areál

Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie sa dostala k svojmu záveru. Galéria po prvýkrát (po)otvorí verejnosti svoje obnovené priestory v nedeľu 11. decembra 2022. Počas tohto dňa si budú môcť návštevníci a návštevníčky užiť celodenný program pre deti aj dospelých, dve úvodné výstavy, špeciálny projekt diel v architektúre a nadýchnuť sa jedinečnej novoty, na ktorú všetci dlho čakali. Potreba rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie sa zrodila už pred 21 rokmi, keď musela vtedajšia riaditeľka Katarína Bajcurová z havarijných dôvodov nechať zatvoriť ikonické Premostenie od architekta Vladimíra Dedečka. Pre nevyhovujúce podmienky sa k nemu postupne pridalo aj uzavretie ďalších častí. Víťazný návrh na rekonštrukciu, dostavbu a modernizáciu areálu SNG od architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka z ateliéru BKPŠ sa realizoval od roku 2016 do 26. októbra 2022, keď SNG úspešne prebrala zrekonštruované priestory od Zhotoviteľa stavby. „Rekonštrukcia národnej galérie bola s nami tak dlho, že je pre mňa zvláštne a nečakane ťažké uchopiť jej koniec. Riskujúc veľké slová, naozaj si myslím, že toto je historická chvíľa, a to nielen pre galériu, ale aj pre našu krajinu. Je to najväčšia kultúrna stavba, ktorú sme začali a dokončili po revolúcii. Je to naša vizitka, o ktorú sa zaslúžila tvrdá práca mnohých, vrátane ľudí z kultúrnej obce a rezortu, kolegov/kolegýň zo SNG, architektov a projektantov, dodávateľov, samotných stavbárov a mnohých ďalších,‟ hodnotí generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá. „Prvé, čo mi pri otvorení SNG napadne, je slovo – konečne. Úprimne, ide o unikátny počin, ktorý so sebou prináša obrovský prínos nielen pre umeleckú obec, ale aj pre všetkých návštevníkov/návštevníčky a priaznivcov vizuálneho umenia. Hoci by som si rada prisvojila zásluhy, keďže k samotnému otváraniu dochádza počas môjho vedenia rezortu, ďakujem v prvom rade skvelému tímu na Ministerstve kultúry SR a za podporu Ministerstvu financií SR. To najväčšie ďakujem a uznanie si za ukončenie rekonštrukcie SNG zaslúži generálna riaditeľka galérie Alexandra Kusá, jej zamestnanci a zamestnankyne. Vďaka ich precíznej práci a láske ku kunsthistórii opätovne nadobúdame monumentálne reprezentatívne priestory, ktoré si naše umenie zaslúži,‟ hovorí ministerka kultúry SR Natália Milanová. Dokončenie tohto náročného projektu je míľnikom pre slovenskú kultúru, umeleckú scénu, ale aj pre samotné hlavné mesto, ktoré dostane úplne nový verejný priestor pre trávenie voľného času na brehu Dunaja. „Príprave a realizácii projektu stavby areálu národnej galérie sme sa s kolektívom našich kolegov venovali 17 rokov. Bol to proces dlhý so všetkými peripetiami architektonickej profesie. Našou snahou bolo vytvoriť autentické dielo, v ktorom sú skĺbené štyri posledné storočia architektúry, priestory pre modernú prevádzku inštitúcie a prezentáciu našej výtvarnej kultúry. Či a ako sa nám to podarilo, povie história,‟ rekapitulujú architekti Martin Kusý a Pavol Paňák. SNG sa rozhodla nečakať na kompletne vybavený interiér či stále expozície a novú budovu bude (po)otvárať postupne. „Väčšina areálu SNG bola uzavretá 21 rokov, a keď sa nám hotová stavba dostala konečne do rúk, chceme sa o ňu podeliť aj s celou verejnosťou, ktorej galéria právom patrí, ešte pred Vianocami,‟ zdôvodňuje Kusá. Preto SNG (po)otvorí svoje priestory na (staro)novej adrese Rázusovo nábrežie 2 v nedeľu 11. decembra s bohatým celodenným programom a prvými výstavami. Návštevníci/návštevníčky si novú SNG môcť užiť do 21. decembra. Po novom roku bude galéria vzhľadom na veľkosť a potrebu zabezpečenia plynulej prevádzky fungovať na základe regulovaných vstupov – individuálnych prehliadok budovy a výstav, na ktoré sa budú môcť ľudia prihlásiť. Esterházyho palác, ktorý bol počas rekonštrukcie jediným výstavným priestorom bratislavskej SNG, sa pre verejnosť uzavrie 5. decembra a bude opäť otvorený spolu s novou budovou po novom roku. „Budeme ale robiť všetko pre to, aby sme mohli čím skôr fungovať v normálnom režime počas plných otváracích hodín. Všetky aktuálne informácie budeme včas komunikovať,‟ uzatvára Kusá. Galéria bude v priebehu roka 2023 postupne sprístupňovať aj stále expozície, kinosálu, modernú knižnicu, kaviareň a galerijné kníhkupectvo. Novými priestormi SNG prevedie návštevníkov/návštevníčky úvodná výstava Prológ. 12 farieb reality, na ktorej uvidia diela starého, moderného aj súčasného umenia vo vzájomných dialógoch a viac či menej prekvapivých vzťahoch. Cez netradičné spojenia diel z rôznych historických období získajú pohľad na pestrosť zbierok SNG a spoznajú umelecké diela, ktoré do nich pribudli za ostatných 30 rokov. Uskutočnenie prvej výstavy v „novom“ prostredí podporil dlhoročný generálny partner SNG Tatra banka. Pri prechádzke budovou ich bude sprevádzať aj netradičný projekt s retro názvom Monumentálky, vďaka ktorému natrafia na sochy a diela úžitkového umenia v rôznych zákutiach galérie a presvedčia sa o tom, že umeniu to spolu s architektúrou svedčí. Ďalšou novinkou, na ktorú sa galerijné publikum môže tešiť, je interaktívna výstava Prečo (ume)nie?, ktorá odpovedá na najčastejšie otázky spojené s umením pomocou vybraných diel. Na výstave, ktorú podporil partner Kia Sales Slovakia, bude možné do niektorých diel vstúpiť, zanechať na nich svoju stopu či pomocou nich vytvárať vlastnú zvukovú a vizuálnu projekciu a užiť si tak spojenie s umením. Program 11/12 UŽ! (po)Otvorenie novej SNG Nedeľa / 10.00 – 20.00 / SNG – Rázusovo nábrežie 2 / vstup voľný 10.00 Vitajte! Otvárame brány 10.00 – 18.00 Tvorivá výprava: Dobrodružstvo s Ester N Objavujte novú budovu SNG s celou rodinou! Cez príbeh dvanásťročnej hrdinky knihy Kde je Ester N? preskúmate rôzne miesta – aj také, kde sa bežne nedostanete. Všimnete si zaujímavé detaily, zákutia či výhľady a užijete si nové priestory pri tvorivých zadaniach. Príďte na dobrodružnú výpravu s mapou po galérii! 10.00 – 19.00 Premietanie: Galéria na plátne Spoznajte SNG aj cez archívne audiovizuálne dokumenty a videá! Premietame celý deň v kinosále. 11.00 Dialóg: Prečo (ume)nie? Musí byť umenie vždy krásne? Kto je umelec alebo umelkyňa? Potrebujú umelecké diela názvy? Ak si lámete hlavu nad podobnými otázkami, príďte na spoločný dialóg s galerijnou pedagogičkou Barborou Tribulovou. Predstaví vám sprievodcu k výstave Prečo (ume)nie? aj rovnomennú knihu, s ktorou môžete objavovať základné princípy vizuálneho umenia. 13.00 Prechádzka: Umenie v architektúre I. – úžitkové umenie Výklad kurátorky Viery Kleinovej k vybraným dielam úžitkového umenia, ktoré sa stali súčasťou architektúry novej SNG v rámci projektu Monumentálky. 14.00 Prezentácia architektonického sprievodcu: Biela a červená Uveďte do života spolu s nami čerstvo vydanú publikáciu – sprievodcu, ktorý vás prevedie zrekonštruovaným areálom SNG. Príbehy a zaujímavosti vám predstaví editorka a spoluautorka textu, kurátorka Eva Kotláriková. 14.00 – 17.00 Workshop: Skicuj, rysuj, tvor! Zažite atmosféru architektonického ateliéru – navrhnite, nakreslite a vytvorte si model budovy na praktickom workshope pre rodiny s deťmi. 17.00 – 18.00 Prednáška: Projekt galéria Prednáška Pavla Paňáka a Martina Kusého (Architekti BKPŠ), autorov projektu prestavby SNG, v kinosále. 17.00 – 20.00 DJ set: Rozhýbte seba aj novú SNG počas trojhodinového setu. 18.00 Prechádzka: Umenie v architektúre II. – socha Výklad kurátorky Vladimíry Büngerovej k vybraným sochárskym dielam, ktoré sa stali súčasťou architektúry novej SNG v rámci projektu Monumentálky. 19.00 Tanečná performancia: Komplementarita Ikonické Premostenie ožije vďaka tanečnej performancii k vystavenému dielu Stana Filka RETROOQS.F. 12 farieb reality (choreografia: Petra Fornayová). 20.00 Ďakujeme! Zatvárame brány Vstupné: 2 € / dobrovoľné vstupné: 5 € a viac. V nedeľu 11. 12. vstup voľný. Aktuálne informácie a ponuku programov nájdete na www.sng.sk, na našich sociálnych sieťach a v newslettri, na ktorého odber sa môžete prihlásiť na www.sng.sk. The post Slovenská národná galéria po 21 rokoch (po)otvára nový galerijný areál appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Chov lipicanov je zapísaný v svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO

Chov koní plemena lipican je od dnešného dňa zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. ...

Slovensko má nový zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO – Tradície spojené s chovom koní plemena Lipican

Tradície spojené s chovom koní plemena Lipican (Lipizzan horse breeding traditions) dnes oficiálne pribudli na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Rozhodol o tom Medzivládny výbor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na svojom 17. zasadnutí, ktoré sa koná od 28. novembra do 3. decembra v Maroku.  Medzinárodnú nomináciu predložilo Slovensko spolu s Rakúskom, Bosnou a  Hercegovinou, Chorvátskom, Maďarskom, Rumunskom, Talianskom a Slovinskom, ktoré medzinárodnú spoluprácu iniciovalo. Nominácia zdôrazňuje spoločné dedičstvo spájajúce spoločenstvá a štáty na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Chov koní plemena Lipican má na Slovensku stáročnú tradíciu Na Slovensku sa pýši jedinečnými lipicanmi, ktorých sa na celom svete chová len štyri tisíc, najmä Národný žrebčín “Topoľčianky”, štátny podnik. Jazdeckú školu v žrebčíne Lipica v Slovinsku, ktorý dal plemenu jeho meno, založil Slovák Emil Šulgan, niekdajší šéf topoľčianskeho žrebčína. „Lipicany sú ušľachtilé kone, v ktorých sa snúbi pracovitosť, učenlivosť s noblesou a história s prítomnosťou. Na Slovensku má ich chov stáročnú tradíciu a preto som veľmi rada, že Slovensko je jednou z krajín, ktoré sa spojili a podali ich nomináciu do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tento zápis ma teší o to viac, že kone patria k môjmu životu od detstva. Veľký obdiv patrí najmä chovateľom a odborníkom, ktorým sa spoločným úsilím podarilo tento jedinečný fenomén aj na Slovensku zachovať až do dnešných dní. Rovnako ma teší, že výbor ocenil kvalitu medzinárodnej nominácie a príkladnú spoluprácu zúčastnených krajín,” uviedla ministerka kultúry Natália Milanová. “Zápis chovu lipicanov v Topoľčiankach do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO vnímam ako najvyššiu formu ocenenia jedinečnej šľachtiteľskej a chovateľskej činnosti celých generácií Slovákov, ktorí týmto ušľachtilým zvieratám zasvätili svoj život. Blahoželám Národnému žrebčínu v Topoľčiankach, ktorý sa o zviditeľnenie celej našej krajiny vďaka zápisu do zoznamu UNESCO zaslúžil a želám jeho zamestnancom veľa energie do ďalšej chovateľskej činnosti, ktorou šíria dobré meno našej krajiny vo svete,“ uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan. 9. prvok Slovenska na zozname UNESCO Tradície spojené s chovom koní plemena Lipican  predstavujú znalosti, postupy a zručnosti, ktoré súvisia s chovom,  starostlivosťou a výcvikom lipicanov. Nositeľmi tohto prvku sú muži a ženy, ktorí pracujú v národných žrebčínoch a spolu so súkromnými chovateľmi a terapeutmi sa podieľajú napríklad na chove, výcviku koní, vzdelávacích aktivitách a udalostiach. Ide najmä o miestne slávnosti, festivaly, svadby a karnevalové sprievody. Chov plemena koní Lipican je v zainteresovaných krajinách plne v súlade so zavedenými normami týkajúcimi sa chovu a dobrého zaobchádzania so zvieratami a prispieva k napĺňaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Tradície spojené s chovom koní plemena Lipican sa stali 9. prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO. Okrem Tradícií spojených s chovom koní plemena Lipican má naša krajina v zozname tiež Fujaru – hudobný nástroj a jeho hudbu (2005), Terchovskú muziku (2013), Gajdošskú kultúru (2015), spolu s Českou republikou Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), Horehronský viachlasný spev (2017), Modrotlač (2018) – spolu s Rakúskom, Maďarskom, Českou republikou a Nemeckom, Drotárstvo (2019) a širokú medzinárodnú nomináciu spájajúcu spolu až 24 krajín – Sokoliarstvo (2021). The post Slovensko má nový zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO – Tradície spojené s chovom koní plemena Lipican appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Rok v znamení vojny, úspor a projektov

Vypuknutie vojenského konfliktu na Ukrajine, nové projekty, pokračujúci úspešný boj s daňovými únikmi, či dosahovanie úspor vo viacerých oblastiach. Pred tieto úlohy bola v roku 2022 postavená finančná správa (FS) a podarilo sa jej ich zvládnuť. Dokazujú to dosiahnuté čísla. Napríklad len za oblasť vymáhania za rok 2022 do štátneho rozpočtu pritečie odhadom 300 miliónov eur, úspory v IT oblasti na prevádzkových nákladoch predstavujú jeden milión eur a výber daní sa zvýšil medziročne o 2 miliardy eur.

Kameň, čo stavitelia zavrhli…

Obnova tzv. župného hraničného kameňa a náučný chodník po starej ceste cez Dargovský priesmyk Ukážkový (priam vzorový) príklad spolupráce štátnych a verejných inštitúcií, orgánov samosprávy, odborníkov, neziskového sektora a miestnych obyvateľov na obnove, prezentácii a propagácii spoločného kultúrneho dedičstva. Na základe historického a archeologického nedeštruktívneho výskumu sa reštaurovaním a formou náučných tabúľ širokej verejnosti prezentuje hodnotný pozostatok historickej kultúrnej krajiny. Projekt sa realizoval v jarných a letných mesiacoch tohto roku pod záštitou obce Dargov, na ktorého katastrálnom území sa predmetná prícestná pamiatka a trasa náučného chodníka k nej nachádzajú. Finančne jeho realizáciu podporil Košický samosprávny kraj a Rotary klub Trebišov. Reštaurátorské a umeleckoremeselné práce realizovala renomovaná dielňa Martina Kutného z Bardejova (Mgr. art Viktor Kutný a MA Jakub Kachút). Odborné podklady a dohľad poskytol Krajský pamiatkový úrad Košice (Mgr. Martin Pristáš a kol.). Grafiku, tlač a koordináciu prác zabezpečil  Ing. Peter Sklenčár, PhD., MBA. Tzv. župný hraničný kameň patrí do kategórie drobnej architektúry a dlhodobo chátral. Je situovaný na okraji štátnej cesty cez Dargovský priesmyk presne tam, kde cesta križuje historickú hranicu Zemplínskej a Abovskej župy. Funkciu hraničného kameňa mohol plniť najskôr od polovice 19. storočia, kedy bola vybudovaná prvá verzia súčasnej štátnej cesty. Prvýkrát ho registrujeme zaznačený na katastrálnom mapovaní v r. 1868/69. Slohovo je však zaraditeľný  skôr do obdobia baroka, čo môže nahrávať mestnej ústnej tradícii, že ide pôvodne o starší pamätník morovej alebo cholerovej epidémie, ktorého pôvodné umiestnenie zatiaľ nepoznáme. Jedinečný je aj svojou formou. Je vysoký až 4 metre, situovaný na štvorcovom podklade s celkovým pôdorysom cca 1,6 x 1,6 m a tvorený tromi stupňami, oddelenými profilovanými rímsami. Podstavec a stredná časť sú vyskladané z kamenných platní o hrúbke cca 15 cm, ktoré sú spájané kovovými skobami a tvoria plášť. Vnútro pamiatky je tvorené zmesou kamennej drviny a piesku. Našli sa stopy po nápisových tabuliach, ale ich pôvodné texty nepoznáme. Boli teda neskôr nahradené jednoduchými kruhovými tabuľami s nápismi: ABOV a ZEMPLÍN. Bežné župné hraničné kamene mali spravidla tvar jednoduchej kamennej pätky, prípadne stély, takže skutočne ide o ojedinelú pamiatku. Táto pamiatka nie je zapísaná v ÚZPF, avšak obec Dargov si ju plánuje zapísať ako miestnu pamätihodnosť, čo je pre jej základnú ochranu a údržbu postačujúce. Náučný chodník ku obnovenému župnému kameňu z väčšej časti vedie po východnej trase historickej nespevnenej cesty cez lesné prostredie Dargovského priesmyku. Už od doby kamennej táto trasa spájala najstaršie ľudské sídliská v strednej časti Východoslovenskej nížiny so sídliskami v povodí rieky Torysa a Hornád. Od stredoveku zasa slúžila na komunikáciu slobodného kráľovského mesta Košice s centrami východného Uhorska. Fungovala až do polovice 19. storočia, kedy ju nahradila nová cesta, vybudovaná v úplne inej trase, po ktorej sa jazdí aj v súčasnosti. Chodník ku kameňu dnes dopĺňa 8 infotabúľ, ktoré návštevníkovi prezentujú históriu samotnej cesty, okolia, bojov počas II. svetovej vojny, ale tiež faunu, flóru a geológiu Slánskeho pohoria. V lesnom prostredí sa dobre dochovali systémy tzv. úvozov, čiže hlbokých zárezov do svahu terénu, ktoré po stáročia vyrývali kolesá vozov, kopytá ťažných zvierat a podrážky kupcov, pútnikov alebo vojakov, prechádzajúcich cez horské pásmo. Tvoria hodnotnú stopu zanikajúcej kultúrnej historickej krajiny, ktorú je nutné chrániť pre budúce generácie. To všetko tvorí pre návštevníka jedinečnú pridanú hodnotu a pozýva okolojazdiacich urobiť si zaujímavú prestávku počas cesty. Text: Mgr. Martin Pristáš, KPÚ Košice Odkazy k téme: www.teraz.sk/najnovsie/obnoveny-zupny-kamen-spaja-s-obcou/669786-clanok.html www.academia.edu/91838956 dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22145976/zahadny-kamen-z-hranice-abova-a-zemplina-chce-obec-dargov-obnovit.html www.tvkosice.sk/video/6358c8164477b92da07c54cf

Tlačová konferencia o cenách energií pre domácnosti

Zajtra, vo štvrtok 1. decembra 2022 o 8.30 h sa v press centre Úradu vlády SR v Bratislave uskutoční tlačová konferencia predsedu vlády SR Eduarda Hegera, podpredsedníčky vlády a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veroni...

Vláda:Domácnostiam sa cena elektriny nezmení, cena plynu a tepla vzrastie o 15 %

Bratislava 1. decembra (TASR) – Domácnostiam by sa v budúcom roku mala cena plynu zvýšiť o 15 %, cena elektriny sa nezmení. O 15 % vzrastie aj cena tepla. Na štvrtkovej tlačovej konferencii po rokovaní vlády o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽ...

Vláda podpísala memorandum s lekárskymi odborármi

Bratislava 30. novembra (TASR) - Vláda a lekárski odborári podpísali v stredu na Úrade vlády SR memorandum, ktoré rieši požiadavky lekárov v hromadných výpovediach. Obe strany veria, že je to začiatok spolupráce a krok k lepšiemu zdravotníctvu na Sl...

Vo veku 86 zomrela historička architektúry Klára Kubičková

Vo veku 86 rokov zomrela historička architektúry Klára Kubičková. O úmrtí informovala TASR s odvolaním sa na riaditeľku úradu Slovenskej komory architektov (SKA) Oľgu Mihálikovú. Klára Kubičková sa narodila 15. augusta 1936 v Leviciach. V rokoch 1953 – 1959 absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1960 – 1965 a 1974 – 1977 pracovala v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti v Banskej Bystrici. V rokoch 1965 – 1971 pôsobila na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Od roku 1971 do roku 1974 pracovala v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. V Štátnom projektovom a typizačnom ústave pracovala ako samostatná vedecká pracovníčka v rokoch 1983 – 1987. V roku 1987 nastúpila na post kurátorky architektonickej zbierky v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, kde v roku 1990 založila a do roku 1993 viedla Galériu architektúry, úžitkového umenia a dizajnu SNG. V roku 1990 bola predsedníčkou Rady galérií Slovenska. V rokoch 1992 – 1999 bola tiež predsedníčkou pracovnej skupiny DOCOMOMO Slovakia. Od roku 1997 žila v Banskej Bystrici, kde sa venovala dejinám architektúry tohto mesta a v roku 2012 spoluzakladala Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca v Banskej Bystrici. Bola členkou Spolku architektov Slovenska, Slovenskej výtvarnej únie či Združenia historikov moderného umenia a autorkou mnohých odborných monografií, štúdií a článkov, rozhlasových a televíznych relácií. Dlhoročnú odbornú prácu Kláry Kubičkovej ocenili mnohými cenami. Cenu Mariána Várossa, ktorá je výročnou cenou Asociácie teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia za teoretickú a umeleckohistorickú činnosť v oblasti architektúry, získala v roku 1991. V roku 2005 dostala Cenu profesora Martina Kusého a v roku 2010 Kvet umenia a kultúry – Cenu Banskobystrického samosprávneho kraja. Je tiež držiteľkou Ceny primátora Banskej Bystrice za rok 2011. Za celoživotnú činnosť v oblasti obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva jej v roku 2014 udelili Cenu Andreja Kmeťa. Cenu Emila Belluša 2019, ktorú Spolok architektov Slovenska udeľuje každoročne od roku 1990 za celoživotné dielo v oblasti architektúry, získala historička architektúry Klára Kubičková v roku 2019. Česť jej pamiatke. The post Vo veku 86 zomrela historička architektúry Klára Kubičková appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Európska komisia víta iniciatívu Slovenska v oblasti zdravia pôdy

Štátny tajomník agrorezortu Martin Kováč predstavil v Bruseli slovenskú víziu v oblasti financovania aktivít vedúcich k zlepšovaniu zdravia pôdy a jej vodozádržných vlastností, ...

V Trnave sa diskutovalo o pamiatkach torzálnej architektúry

28. novembra sa v nezávislom kultúrnom centre Malý Berlín uprostred Trnavy uskutočnilo prvé podujatie z nového cyklu diskusií Mira Beňáka z oblasti architektúry a ochrany pamiatok pod názvom „O architektúre osobne (s): …“. Hosťami boli archeológ-pamiatkar Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu Trnava a Kamil Nováčik – všestranný odborník a remeselník s bohatými skúsenosťami v oblasti obnovy torzálnej architektúry. Kvalitne pripravenému a obratne moderujúcemu architektovi Mirovi Beňákovi sa podarilo spolu s pohotovo sa dopĺňajúcimi hosťami priblížiť publiku témy pamiatkovej ochrany hradov a mestských opevnení, pričom boli spomínané a na premietaných fotografiách prezentované príklady úspešných konzervačných zásahov na pamiatkach najmä z Trnavského kraja. Popri analyzovaných hradoch Dobrá Voda a Korlátka bola väčšia pozornosť venovaná mestskému opevneniu Trnavy, ktoré je v rámci nášho pamiatkového fondu unikátom z viacerých hľadísk: veľkosťou, tehlovou konštrukciou a rozsahom zachovania, pričom opevnenie dodnes zásadným spôsobom formuje urbanizmus mesta, a vyžaduje špecifickú metodiku obnovy, ktorej princípy a symbolický jazyk v minulosti definoval architekt Ivan Staník. Na príklade archeologického nálezu Dolnej brány P. Grznár ilustroval, prečo nie je prípustné zaniknutú bránovú vežu rekonštruovať. Mestské brány boli zbúrané v roku 1818 napriek petícii občanov Trnavy za ich zachovanie. Rekonštrukciou bránovej veže by došlo k zničeniu pamiatkovo hodnotného archeologického nálezu originálov murív, navyše urbanizmus mesta sa po zbúraní brán vyvíjal a reagoval na uvoľnený priestor vznikom nových prvkov, v kontexte ktorých by rekonštruovaná veža pôsobila nepatrične. K. Nováčik zhrnul svoje skúsenosti z pôsobenia vo funkcii kastelána českého hradu Cimburk, ako aj z koordinácie obnovy hradu Muráň v rámci projektu s pomocou nezamestnaných. Vyzdvihol význam symbiózy pamiatok torzálnej architektúry s prírodou, čo vytvára jedinečný genius loci zrúcanín, spolu so zachovaním autenticity a snahou o citlivú konzerváciu murív, ktorá má v ideálnom prípade zostať pre bežného návštevníka takmer nepovšimnuteľná. V závere hostia odpovedali na otázky z publika, pričom okrem iného odznela aj myšlienka, že hrady sú dodnes  významnými dominantami našej krajiny a vytvárajú jej charakteristickú črtu, čo sa odráža aj v často používanom spojení „krajina hradov“, výstižnejšie by však bolo hovoriť o „krajine ruín hradov“, pretože tie medzi hradmi na Slovensku výrazne prevažujú, a dotvárajú tak jej romantický a malebný obraz. Séria diskusií bude v roku 2023 pokračovať. Témou nasledujúceho stretnutia budú architektonické pamiatky medzivojnového obdobia. Text: Filip Jaššo PhD. (Odbor archeológie, PÚ SR)

Falzifikáty odevov sa už na trh nedostanú

Príslušníci finančnej správy z Colného úradu (CÚ) Bratislava zaistili počas minulej noci na hraničnom priechode (HP) Čunovo viac ako 100 kusov falzifikátov oblečenia svetoznámych značiek. Ak by sa dostali na trh a predali zákazníkom ako originálne výrobky, škoda by predstavovala viac ako 37 000 eur.

Optimalizácia kontaktných miest daňových úradov k 1.12.2022

Napredovanie elektronickej komunikácie, pokles počtu spravovaných subjektov, či menej fyzických návštev klientov priviedli finančnú správu k prehodnoteniu fungovania niektorých kontaktných miest daňových úradov na Slovensku. K 1. decembru tohto roka presúva agenda 13 spolu s ich zamestnancami v rámci krajov do väčšej pobočky. V prípade dvoch KM DÚ dôjde k transformácii na pobočku daňového úradu. Benefitovať z toho budú nielen klienti ale aj štát, nakoľko sa znížia náklady na prevádzku a prenájom budov. Klienti sa nemusia straty kontaktu obávať. Komunikovať s finančnou správou môžu cez viaceré kanály, ktoré bude naďalej posilňovať.

Rokovanie vlády SR

V stredu 30. novembra 2022 o 10.00 h sa na Úrade vlády SR v Bratislave uskutoční rokovanie vlády. Program: https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1251 Vstup novinárov na úrad vlády je cez vchod z Leškovej ulice. Tlačový a informačný odbor Ú...

Kalkulačka na výpočet pomoci na podporu poľnohospodárskej prvovýroby, rybolovu a ...

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum ako rezortná organizácia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripravila informatívnu kalkulačku na výpočet výšky ...

Slovenská filharmónia pozýva na prvé decembrové koncerty

Na prvej decembrovej symfonickej dvojici vo štvrtok a piatok  1. a 2. decembra sa Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor  (zbormajster Thomas Lang) predstavia pod taktovkou pravidelného hosťa sezón SF, českého dirigenta Petra Altrichtera. Sólistami večerov budú čínska klaviristka Zhang Zuo „Zee Zee“ a traja vynikajúci vokálni sólisti – sopranistka Simona Houda Šaturová, mezzosopranistka Jana Kurucová a tenorista Juraj Hollý. Koncerty sa začnú o 19.00 hod. Úvodnou skladbou večerov bude Koncert pre klavír a orchester č. 24 c mol, KV 491 Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý zaznie v interpretácii klavírnej virtuózky Zhang Zuo „Zee Zee“, ktorá sa narodila v Číne. Laureátka mnohých súťaží Zhang Zuo je pre svoju elektrizujúcu a vášnivú hru považovaná za jednu z najlepších mladých interpretiek. Vyrastala v Nemecku, kde ako päťročná začala navštevovať hodiny klavíra. O tri roky neskôr vyhrala klavírne súťaže a mala prvé koncertné vystúpenia. Prvý klavírny recitál odohrala už ako desaťročná. V štúdiách pokračovala v USA na Rochesterskej univerzite a magisterské štúdium ukončila na prestížnej Julliard School. Vystupuje v svetových koncertných sálach po boku zvučných orchestrov a je aktívna aj ako komorná hráčka. Získala mnoho medzinárodných ocenení. Mozartov Koncert pre klavír a orchester č. 24 c mol, KV 491 inšpiroval mnoho ďalších skladateľov, napríklad  Beethovena či Brahmsa. Nasledovať bude Symfónia č. 2 B dur Lobgesang, op. 52 Felixa Mendelssohna Bartholdyho so Slovenským filharmonickým zborom. Lobgesang (Chválospev)  skomponoval skladateľ na objednávku mesta Lipska pri príležitosti  400. výročia  vynálezu kníhtlače Johanesom Gutenbergom. Zborové a sólové časti skomponované na biblické texty s protestantským chorálom Nun danket alle Gott zaznejú po symfonickom úvode diela. The post Slovenská filharmónia pozýva na prvé decembrové koncerty appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Slovenské filmy sprístupní verejnosti prestížna francúzska streamovacia platforma LaCinetek

LaCinetek je streamovacia platforma venovaná najväčším filmom 20. storočia, v rámci ktorej prezentujú svoje filmové výbery svetoznámi režiséri. Platforma ponúka pod názvom Skryté poklady aj prezentáciu filmových inštitúcií a ich zbierok. V tejto výberovej sekcii LaCinetek sprístupní od 29. novembra šesť klasických slovenských filmov zo 60. a 70. rokov minulého storočia. Ide o udalosť medzinárodného významu. Platforma LaCinetek Platforma LaCinetek sprevádza verejnosť pri (znovu)objavovaní filmových diel, ktoré zanechali stopu v histórii kinematografie. Ponúka zoznamy filmov zostavené renomovanými režisérmi z celého sveta, ktorí sa chcú s divákmi podeliť o svoju vášeň pre kinematografiu. „Doteraz to bol pre nás takmer hermeticky uzavretý výber,“ hovorí o pozadí spolupráce platformy LaCinetek so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. „Malé, neznáme národné kinematografie, akou je napríklad aj slovenská, majú veľmi malú šancu, aby sa ich filmy v takýchto svetových výberoch, pokiaľ nie sú zaradené vo všeobecne uznávanom kánone, objavili. Premýšľal som nad tým, ako na takúto prestížnu platformu dostať viac slovenských klasických filmov, ktoré sú neznáme, no sú konkurencieschopné a hlavne ide o diela, ktoré by mal svet objaviť. Jediným takýmto možným priestorom na LaCinetek bola sekcia Skryté poklady, venovaná prezentácii inštitúcií.“ Zlatá éra slovenského filmu Výber slovenských filmov obsahuje diela Slnko v sieti (1962) Štefana Uhra, Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana, Drak sa vracia (1967) Eduarda Grečnera, Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, Ľalie poľné (1972) Ela Havettu a Obrazy starého sveta (1972) Dušana Hanáka. Všetky filmy boli digitálne reštaurované, na platforme ich dopĺňajú lektorské videoúvody filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej vo francúzskom jazyku a Rastislava Steranku v anglickom jazyku. Súčasťou výberu sú aj dva krátke dokumenty v réžii Maroša Brázdu z produkcie SFÚ o filmoch Slnko v sieti z roku 2021 a Drak sa vracia z roku 2022. Výber nesie názov Zlatá éra slovenského filmu s podtitulom Výber zo „zlatej dekády“ slovenského filmu od slobodných 60. rokov po začiatok normalizácie 70. rokov. „Výber bol postavený na myšlienke ´prenikania na neprebádané teritóriá´,“ vysvetľuje Steranka. „Naším zámerom bolo, priniesť výber toho najlepšieho, najzaujímavejšieho publiku, ktoré o klasickej slovenskej kinematografii netuší. Preto sme sa opreli o názov, ktorý pritiahne pozornosť, no samozrejme s tým, že obsah kolekcie diváka v žiadnom prípade nesklame.“ Slovenský filmový ústav je prvým národným filmovým archívom, ktorý nie je zakladajúcim členom platformy a dostal možnosť uviesť na LaCinetek vlastný výber. Sekcia Skryté poklady doteraz zahŕňala filmy výlučne od inštitúcií, ktoré stáli pri zrode platformy. SFÚ tak pribudne k siedmim inštitúciám, medzi ktorými sú napríklad Institut national de lʼaudiovisuel, La Cinémathèque française, Gaumont či Deutsche Kinemathek. „Tento prvý výber, ktorý prinesieme našim divákom online 29. novembra, ponúka možnosť objaviť úžasnú škálu filmov zo zlatej éry slovenskej kinematografie. V LaCinetek sme boli ohromení rozmanitosťou a modernosťou vybraných šiestich slovenských filmov. Sme nadšení, že ich môžeme ponúknuť a veríme, že toto plodné partnerstvo so Slovenským filmovým ústavom budeme rozvíjať aj v nasledujúcich mesiacoch a rokoch,“ povedal pri príležitosti sprístupnenia kolekcie výkonný riaditeľ LaCinetek Jean-Baptiste Viaud pre mesačník o filmovom dianí Film.sk. Kolekcia zotrvá na platforme minimálne 3 roky Kolekcia Zlatá éra slovenského filmu bude na platforme LaCinetek prístupná minimálne tri roky. Platforma je dostupná vo Francúzsku, Švajčiarsku, Belgicku, Luxembursku, Nemecku a Rakúsku. „V rámci VoD platforiem je špeciálna prezentácia slovenského audiovizuálneho dedičstva na La Cinetek ohromným úspechom,“ hovorí Steranka. „Ide o rešpektovanú a uznávanú platformu. Filmy vyberajú veľkí svetoví režiséri a režisérky a v sekcii Skryté poklady sú zastúpení tí najvýznamnejší hráči na poli európskej klasickej kinematografie. Pokiaľ viem, neexistuje žiaden iný VoD portál postavený na rovnakom koncepte. La Cinetek je platforma zameraná na arthouseového diváka a s takýmito filmami dôsledne pracuje, aby boli viditeľné a videné.“ Zrod platformy LaCinetek Platformu La Cinetek založili francúzski tvorcovia Pascale Ferran, Cédric Klapisch a Laurent Cantet. Svoje osobné filmové výbery pre platformu okrem iných zostavili napríklad aj Olivier Assayas, Jacques Audiard, Bong Joon-ho, Costa-Gavras, Arnaud Desplechin, Hirokazu Koreeda, Cristian Mungiu, Lynne Ramsay, Joachim Trier, Agnes Varda či Apichatpong Weerasethakul a ďalší. Okrem spomínanej kolekcie slovenskej kinematografie sa v ponuke platformy nachádza aj film Boxer a smrť (1962) Petra Solana, ktorý do svojho osobného výberu v minulosti zaradil francúzsky režisér Michel Hazanavicius. Oficiálna platforma LaCinetek Oficiálny FB profil LaCinetek The post Slovenské filmy sprístupní verejnosti prestížna francúzska streamovacia platforma LaCinetek appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Online rokovanie vlády SR

Dnes, v utorok 29. novembra 2022 o 16.00 h sa uskutoční online rokovanie vlády, počas ktorého sa ministri budú zaoberať návrhom rezortu zdravotníctva. Program bude zverejnený na stránke: https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation Vzhľadom na online f...

Heger: SR by mala do roku 2030 investovať do výskumu a vývoja takmer trojnásobne

Bratislava 29. novembra (TASR) - Ak sa Slovensko chce stať inovatívnou krajinou, musí zapracovať predovšetkým na dvoch veciach. V roku 2030 by mali Slováci investovať do výskumu a vývoja 2,2 % hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo v súčasnosti invest...

Vymeriavací základ

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok.

Zborník Archaeologia historica č. 47/2022 z 52. medzinárodnej konferencie archeológie stredoveku 

Zborník ARCHAEOLOGIA HISTORICA č. 47/2002 rozdelený do dvoch dielov, vychádza pod odborným dohľadom Ústavu archeologie a muzeologie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity Brno, v spolupráci s Pamiatkovým úradom SR, Archeologickým ústavom AV ČR Brno a Archeologickým ústavom SAV Nitra. Zborník je zložený z 32 príspevkov, ktoré odzneli na 52. medzinárodnej konferencii archeológie stredoveku Archaeologia historica. Konferencia sa pre pokračujúcu epidémiu koronavírusu uskutočnila v termíne 20. – 23. septembra 2021 online formou. Organizátormi podujatia boli Pamiatkový úrad SR, Katedra archeológie a Katedra muzeológie UKF v Nitre a Národní památkový ústav. Nosná téma konferencie ČLOVEK A JEHO ŽIVOTNÝ PRIESTOR v sebe v najširšom zmysle slova zahŕňala všetky charakterizujúce komponenty od sídliskovej až po hrobovú archeológiu. Na pozadí globálnej celospoločenskej diskusie o ochrane životného prostredia priniesla pohľad na vzájomnú interakciu človeka a prírody vo vybranom úseku histórie ľudstva. Nešlo len o tzv. históriu krajiny, ale aj o užší pohľad na dedinu (obydlie ako stred sveta), mesto, hrad či kláštor v ich časopriestorovej premene a štrukturálne zmeny hlavne prírodného prostredia antropogénnymi zásahmi (ťažba nerastných surovín, baníctvo, hutníctvo, sklárska výroba), vrátane úpravy riek (stavidlá, budovanie rybníkov, mlynov) a ciest. Do rámcového obsahu zapadá aj lesné hospodárstvo s dokladmi výroby uhlia, dechtu, pálenie vápna a pod. Konferencia neopomenula ani obrazové umenie, priestorovú symboliku, mystickú geografiu a diskutabilné otázky vzťahu centra a periférie z pohľadu politického, ekonomického i náboženského. V priebehu troch konferenčných dní odznelo 35 príspevkov, cielených najmä do prostredia archeologického poznania stredoveku strednej Európy s presahmi do raného stredoveku i novoveku. Zborník vyšiel s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.

Spomienka na Kláru Kubičkovú

Dňa 24. novembra 2022 vo veku 86 rokov zomrela slovenská a maďarská historička architektúry PhDr. Klára Kubičková, PhD. Rodáčka z Levíc začínala ako pamiatkarka v Krajskom stredisku pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bojniciach, neskôr v Banskej Bystrici a bola autorkou mnohých pamiatkových výskumov a programov pamiatkovej obnovy. Od roku 1987 pôsobila ako kurátorka architektonickej zbierky v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, kde neskôr založila a viedla Galériu architektúry, úžitkového umenia a dizajnu SNG. Po návrate do Banskej Bystrice v roku 1997 sa venovala miestnym dejinám a v roku 2012 tu spoluzakladala Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca. Bola všestrannou osobnosťou, pôsobila na pedagogickej fakulte a v oblastnej galérii v Banskej Bystrici, ako predsedníčka Rady galérií Slovenska a tiež ako predsedníčka pracovnej skupiny DOCOMOMO Slovakia, systematicky mapovala slovenskú architektúru a umenie 20. storočia, je autorkou viacerých kníh, odborných štúdií a článkov. Klára Kubičková ako významná historička a teoretička architektúry a výtvarného umenia bola nositeľkou viacerých ocenení. V oblasti obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva za jej celoživotnú činnosť bola v roku 2014 Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ocenená Cenou Andreja Kmeťa a v roku 2020 jej prezidentka Slovenskej republiky udelila štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Česť jej pamiatke.

Ako pomohli eurofondy môjmu regiónu a mestu 2022

Veľké výročie našej súťaže dospelo do finále! Riečny koridor, efektívne využívanie eurofondov, či cyklochodník, to boli témy víťazných spotov v súťaži „Ako pomohli eurofondy môjmu regiónu a mestu 2022“. Margita Hüberová, so spotom Riečny kori...

Verejné vypočutie na nové vedenie SND – na prihlasovanie ostáva posledný týždeň

Ministerstvo kultúry SR hľadá nového generálneho riaditeľa alebo novú generálnu riaditeľku Slovenského národného divadla, ktoré je inštitúciou v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu. Ministerstvo vyhlásilo proces verejného vypočutia 9. novembra 2022. Záujemcovia a záujemkyne o túto pozíciu môžu posielať svoje prihlášky do 5. decembra 2022. Slovenské národné divadlo Slovenské národné divadlo (SND) je profesionálna, reprezentatívna národná kultúrna ustanovizeň, ktorá rozvíja divadelnú kultúru na Slovensku a prezentuje ju aj v zahraničí. SND je štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá vykonáva umelecké aktivity v súlade so zákonom č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle v znení neskorších predpisov a so Štatútom Slovenského národného divadla rozvíja národnú divadelnú kultúru, ktorú prezentuje aj v zahraničí; umelecky pripravuje a verejne predvádza hudobnodramatické, dramatické a tanečné diela; vydáva a rozširuje periodické publikácie a neperiodické publikácie, propagačné materiály a usporadúva výstavy, ktoré propagujú jeho činnosť; vykonáva vlastnú sprostredkovateľskú činnosť; vyrába scénické a kostýmové výpravy a vyvíja ďalšie významné kultúrne aktivity. Očakávania a úlohy pre nového štatutára alebo novú štatutárku SND Cieľom MK SR ako zriaďovateľa je zabezpečiť autorskú slobodu pre tvorbu a činnosť organizácie a zvýšiť jej transparentnosť, nezávislosť a efektívnosť fungovania na dosahovanie najlepších výsledkov pre potreby občanov v 21. storočí. Od nového vedenia sa očakáva zefektívnenie riadenia SND, najmä posilnenie manažérskych kapacít – profesionálne posilnenie projektového riadenia a tvorby rozpočtu na základe princípov programového rozpočtovania, taktiež v oblasti produkcie a práce s publikom. Zadefinovanie spôsobu výberu jednotlivých riaditeľov a riaditeliek súborov a ďalšieho tímu je nevyhnutnou súčasťou predkladaného projektu riadenia a rozvoja SND. Očakáva sa tiež optimalizácia organizačnej štruktúry a pracovných pozícií, ktorá bude reflektovať očakávané činnosti; realizácia rekonštrukcie historickej budovy SND a s ňou súvisiace zabezpečenie umeleckej prevádzky; modernizácia Umelecko-dekoračných dielní; návrh postupu obnovy a modernizácie javiskového, svetelného, zvukového a iného technického vybavenia hracích a skúšobných priestorov v novej budove SND; stratégia efektívneho využívania pridelených verejných finančných zdrojov a získavania ďalších finančných príjmov mimo štátneho rozpočtu. Nový štatutár alebo nová štatutárka bude aktívne spolupracovať s MK SR pri vytvorení dlhodobo udržateľného plánu rozvoja SND formulovaním plánu organizácie na 9 rokov ako výsledok širokej odbornej diskusie; jeho, resp. jej úlohou bude dodržiavanie vysoko profesionálnych vzťahov a umeleckej slobody tvorivého tímu, zvyšovanie odborných štandardov; etické správanie a zásadný postoj v tejto oblasti za každých okolností. Verejné vypočutie a nástup nového vedenia Predpokladaný termín nástupu nového generálneho riaditeľa alebo novej generálnej riaditeľky SND je február 2023. Do výsledku procesu verejného vypočutia je dočasne poverený vedením SND Mgr. Jozef Švolík. Proces verejného vypočutia sa riadi pravidlami smernice MK SR, ktorá garantuje férový, otvorený a transparentný postup. Všetky informácie o procese verejného vypočutia ako aj požiadavky na pracovnú pozíciu nájdu záujemcovia a záujemkyne v Oznámení o procese verejného vypočutia a v zverejnenej smernici (Smernica MK SR č. 9/2021) o procese verejného vypočutia. Dokumenty sú dostupné na webovom sídle Ministerstva kultúry SR – Výberové konania. The post Verejné vypočutie na nové vedenie SND – na prihlasovanie ostáva posledný týždeň appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Online rokovanie vlády SR

V pondelok 28. novembra 2022 o 13.00 h sa uskutoční online rokovanie vlády, počas ktorého sa ministri budú zaoberať návrhmi rezortu hospodárstva. Program bude zverejnený na stránke www.rokovania.gov.sk. Vzhľadom na online formu sa rokovanie uskutoční ...

Zomrel Dezider Banga

Vo veku 83 rokov zomrel v stredu 23. novembra slovenský básnik, dramaturg a novinár Dezider Banga. Dezider Banga sa narodil v roku 1939 v Hradišti. Navštevoval strednú školu v Uhorskom neďaleko Poltára a na Pedagogickej škole v Krupine získal učiteľské vzdelanie. Neskôr študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. V roku 1979 odišiel do Bratislavy, kde sa stal redaktorom a od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, v ktorom pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Stal sa predsedom OZ Romani kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi. Osobnosť Dezidera Bangu si pripomenie RTVS v utorok 29. novembra o 9.55 h na Dvojke rozprávkou Čierny vlas. Česť jeho pamiatke. The post Zomrel Dezider Banga appeared first on Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
❌